pondelok 3. augusta 2015

Spoznávame Kanadu: Jasper: Columbia Icefield!

O kempovaní v Kanade som písal v jednom z predchádzajúcich príspevkov. Využiť služby, ktoré kempy ponúkajú sme sa rozhodli tentokrát v NP Jasper. Po dlhšom plánovaní, zmene dátumov a podobných minivecičkách sa rozhodlo pre víkend na konci júla. V práci sme si s Miškou vybavili voľno, pridali sa slovenskí kolegovia Laura s Mirom bolo vybavebé. Výbava zabezpečenená, resp. požičaná z jedného z najlepších kanadských outdoor obchodov MEC a mohli sme vyraziť. Jediným strašiakom malo a nakoniec aj bolo počasie!

Z Calgary sme vyrazili krátko po ôsmej ráno, ledva natlačili celú výbavu do auta a uháňali po transkanadskej diaľnici smerom na Jasper. Výlet naplánovali Dušan s Borisom - cieľom boli prvý deň jazerá Lake Moraine a Peyto Lake a vychutnať si tzv. Icefield Parkway, čo je cesta naprieč celým Jasper-om a ponúka prenádherné výhľady na masívy severoamerických Skalistých hôr. Kemp bol vybratý ako jeden z mnohých odporúčaných, tentokrát však iba pre stany (nie karavany) a priamo v strede hôr. Druhý deň bol naplánový jeden hike, o ktorom sa rozhodlo na mieste. Okrem toho sme samozrejme počítali s pauzami na fotky a nepredvídateľné momenty, ktoré človek z pohody kresla v obývačke naplánovať nemôže.

Počasie sa nás pokúsilo zmraziť už po Banffe, kedy sa rozlial silný dážd a vietor, no nálada v aute panovala fantastická. PredpoveĎ počasia sa nemýlila, takže ponáhľať sa nemalo význam. Zastavili sme sa v Lake Louise, kde sme si dali pauzičku, kávu a Laura s Mirom aj raňajky. Pršať neprestalo, no to nás neodradilo nevidieť Lake Moraine, ktoré nám ukázalo krásnu zelenomodrú ľadovcovú vodu. Typický pretlak arogantných ázijských turistov, plné parkovisko a "lejak" nás dlho pri jazere neudržal. Pár fotiek, 20 minút vonku a boli sme premočení.

Upršané Lake Moraine




Bow Lake a Peyto Lake na tom boli rovnako. Veľkým plusom však bolo, že k večeru ustúpila oblačnosť, vyšlo na chvíľu slniečko a nálada sa zlepšila a máme niekoľko fotiek so slnečnou "asistenciou". Okrem iného sme na chvíľu zastali na jednom z mnohých parkovísk a videli ľadovce, ich topenie, riečky a jazerá, ktoré napĺňali. Fascinujúci pohľad na vec.

Do kempu sme prišli niečo po piatej a mali sme kus šťastia, že sme našli dve voľné a zároveň takmer poslendé miesta pri sebe (princíp, kto prvý príde, prvý berie), takže sme rozložili stany, založili oheň a večerná zábava mohla začať. Podobne ako v iných parkoch, aj tento kemp http://www.albertawow.com/campgrounds/Columbia_Icefield/Columbia_Icefield.htm má pri každom mieste ohnisko s roštom na grilovanie. Kemp Columbia Icefield dokonca ponúkol drevo zdarma, takže nebol problém a teplo a svetlo sme mali do neskorej noci. Ugrilovali sme mäso, klobásy, vytiahli pivká a užívali noc v prírode.


Stan nad riečkou. Môže byť niečo romatickejšie?


Cez noc pršalo, ako inak, no boli sme pripravení a zima nám tentokrát nebola. Na čistom vzduchu sa spí veľmi dobre, takže sme sa zobudli niečo pred deviatou. Zbaliť stany, rýchle raňajky a už sme boli na ceste k výstupu na Parker Ridge, krátky hike s prekrásnym výhľadom na niekoľko glacierov (ľadovcov) z masívu Columbia Icefield. Pre nadšencov, Colubia Icefield je najväčšia súvislá ľadová plocha (325 km štvorcových) v Rocky Mountains, i v Severnej Amerike. Rovnako je zdrojom vody pre 3 veľké rieky a zdroj príjmov pre milióny ľudí. Výstup na Parker Ridge nie je nič extrémné, ľahký výstup do kopca, cca 2,5 km. Na vrchole sme zažili prudký neprestávajúci silný ľadový vietor, no pohľad na Saskatchewan Glacier stál za to. Tažko sa opisuje pohľad na masív ľadu a farbu jazera, ktorý napĺňa.

Parker Ridge so silným vetrom 



Ľadovec Saskatchewan



Po Parker Ridge sme nabrali cestu späť do Calgary. Za zmienku však ešte stojí jedna zastávka pri ľadovci Athabasca, ku ktorému vedie cesta a jedna spoločnosť ponúka výlety na ľadovec v autobusoch. Doslova. Naložia vás do terénneho busu s veľkými kolesami, ktorý jazdí po ľadovom povrchu topiaceho sa ľadovca. Zaujímavé bolo sledovanie značiek, ktoré ukazovali ako ľadovec ustupuje. O 100 rokov sa pravdepodbne Athabasca zmení na jazero, tak výrazne sa mení podnebie.

Ľadovec Athabasca




O tretej poobede sme už boli opäť v aute a mierili do Calgary. Veľmi pekný, aj napriek daždu, zábavný výlet. Jasper sa stal našim posledným spoločným výletom, keĎže borci predali auto a dátum odletu sa pomaly začal približovať. O kúpe a predaji auta niečo napíšem v nasledujúcom článku.

Čo sa týka nákaldov na cestu:
Benzín: 120 CAD
Kemp: 15,8 CAD za miesto a 8,8 CAD za ohnisko. Peniaze nikto nevyberal, vhodili sme ich do obálky s našimi údajmi, miestom, farbou stanov. Autority sa spoliehajú na poctivosť turistov, obdivuhodné.
Drevo: zadarmo

Spoznávame Kanadu: Johnston Canyon a Inkpots

Leto a voľno treba vždy naplno využiť a v cudzine to platí dvojnásobne. Napriek počasiu, napriek únave, napriek všetkému, pretože podobná šanca sa už nemusí opakovať. Netreba si vždy vyberať ťažké, namáhavé výstupy. Poteší aj deň strávený v prírode pri príjemnej prechádzke. Prešli sme 12 km za necelé 4 hodiny.

Pekný letný výlet sme urobili jednu júlovú nedeľu smerom za Banff k jednej z veľmi populárnych prírodných atrakcii v Alberte, Johnston Canyon, čo je kaňon horskej riečky s úžasne čistou vodou a nesmiernou kopou turistov.

Výlet by sa dal rozdeliť na dve časti. Prvou bol samotný kaňon (necelé 3km) s milión ľudmi, malými deckami, kde sa boli dve vyhliadky na konci - vodopády, pohľad zo spodu, na ktorý smerovala cesta cez minijaskyňu s dlhým radom. Po kratučkom výstupe sme sa dostali nad vodopády, ktoré zaujali neskutočnou silou. Dušasn cvakol pár pekných fotiek a vydali sme sa na druhú časť nedeľného oddychu.








Nad vodopádmi pokračovali traily rôznymi smermi, videli sme značky pre kone, takže cesta bola dosť široká. Druhým cieľom boli tzv. Inkpots (3km od kaňonu), čo je oblasť 8 malých jazierok, ktorých voda mala úžsnú modrozelenú farbu. Každé jezierko má inú farbu, čo súvisí s rýchlosťou ich napĺňania a usadzovaním materiálov. Všetky majú bahnisté dno, z ktorého vidieť predierajúce sa bubliny, takže každé jazierko je vlastne aj studeným prameňom.






Pre turistov tu boli urobené chodníky, aby bola táto vzácna oblasť chránená. Rovnako na každom kroku upozornenia, aby návštevníci neschádzali, čo niektorí samozrejme nerešpektovali, našťastie ich na to uvedomelí turisti okamžite upozornili. Ľudská ignorácia a hlúposť niekedy skutočne nemá hranice. Ak je niekam obmedzený vstup, nie je to nikdy zo srandy, výstrednosti alebo škodoradosti. Vždy to má pádny dôvod.



Z kaňonu sme nabrali smer Banff, kde si chalani kúpili suveníriky a dali sme kávu pri pohľade na dychberúce horské masívy, čiastočne zahalené v hmle a oblačnosti. Počasie nie je s nami v poslednej dobe veľký kamarát.

Do Calgary sme prišli niečo po siedmej večer. Fajn deň strávený s priateľmi s debatami o živote, práci, budúcnosti.