sobota 20. júna 2015

Spoznávame Kanadu: Drumheller Valley!

Zaujímave oblasti od Calgary nie sú len smerom na západ do Banffu. Aj toto bol jeden z dôvodov prečo som začal hľadač knihu, o centránej časti Kanady a našiel som presne to, čo som potreboval. V MEC (outdoor obchod) som našiel knihu Najepšie jednodňové výlety z Calgary. Nová stála 25 CAD, takže som trochu posurfoval po internete a našiel som síce staršiu verziu, no za 2 CAD-y. Poštovné stálo síce 6, no aj tak som sa zmestil do 10 dolárov, takže spokojnosť!

Jednu z májovú voľnú nedeľu sme vyrazili smerom na severovýchod do Drumheller Valley. Cieľ bol pekný celodenný výlet, bez predpripraveného pevného plánu a veľkej fyzickej aktivity. Z knihy, ktorú som kúpil sme vedeli, čo sa v oblasti nachádza, takže hmlistá predstava, čo asi chceme vidieť bola. Do auta sme naskočili niečo po jedenástej na cca 130 km cestu do údolia. Šťastná náhoda chcela, že Miška zavolala, že v práci skončila skôr. Idálne načasovanie, vyzdvihli sme ju v práci a nabrali správny smer.

Krajina mi pripomínala Slovensko, dlhé nekonečné polia, ktoré rašili zeleňou a jedna rovná cesta po ktorej sme išli niekoľko desiatok kilometrov. Stretli sme jedno či dve minimestečká a oblasti/parkoviská/odpočívadlá pre RV (rekreačné vozidlá). Počasie vyšlo na jednotku a bolo príjemné viesť sa krajinou a sledovať obzor.

Cestou do údolia som si nevedel predstaviť, ako sa môže príroda náhle zmeniť. Z polí sme sa zrazu ocitli v Drumheller Valley, kde geografia a reliéf krajiny vyzerali ako z iného sveta. Drumheller je známy najmä nájdenými pozostatkami dinosaurov a skamelín X miliónov rokov starých. Touto identitou žilo aj mestečko, všade boli malé či väčšie sochy pradávnych tvorov, rôznych farieb a tvarov.

Prvá zastávka smerovala do (tak kanadsky:) A&W (fastfood), kde si chalani dali obed a nasmerovali sme si to do turistického visitor centra, ktoré sa nachádza pod najväčším umelým dinosaurom na svete a poviem Vám, že to bol riadny kus! V centre som dostal mapu okolia a pani za pultíkom mi ochodne vysvetlila, čo je zaujímavé, kam ísť, čo vidieť, čo sa dá v okolí podniknúť a odporučila i miestne pohostihnstvá.

Najväčší dinosaurus na svete (pod ním, áno ta malá búdka je turistické centrum)




Celé údolie sa nachádza na tzv. badlands (doslovný preklad zlá zem), ktorá je charakterizovaná ako suchý zemský povrch, ktorý je do veľkej miery a dlhodobo erodovaný vetrom a vodou. Typickými znakmi sú minimum vegetácie, strmé svahy a vysoké odvodňovanie. Aj z týchto dôvodov majú badlands svoje špecifické krajiné útvary ako kaňony, hoodoos a iné.


Na základe odporúčania sme išli pozrieť miestne Hoodoos, čo by som definoval ako vodou, vetrom, časom a tlakom vytvarované súsošie, okolo ktorého boli urobené ochranné chodníky. Boli o dosť menšie ako sa zdali na fotkách. Nad Hoodoos sa týčil malý kopček, na ktorý sme vystúpili a cvakli pár fotiek.



Reliéf a pohľad na badlands

Pohľad na Hoodoos z vrchu. Oproti malé parkovisko. Na fotke vidieť aj časť chodníkov.




Ďalšou zastávkou bol miestny vysutý most, ktorý slúžil už prvým prisťahovalcom, no jeho najväčší prinos bol v období ťažby. Dnes sú bane zasypané a o most sa stará albertská vláda a slúži ako jedna z turistických atrakcii ako i pripomienka dôb nedávno minulých.





Vysutý most nás nejako zvlášť nezaujal. Nastal čas spláchnuť smäd a vzhľadom na fakt, že teplomer v tejto suchej oblasti a tesne po obede ukazoval cez 30 stupňov, pivo a malé občerstvenie padlo vhod. Na základe odporúčanie (opäť) sme išli mimo mesta do krčmičky, ktorej budova v minulosti slúžila banníkom na administratívne účely. Cestou nás tabule upozornili, že cestou prejdeme cez 11 drevených mostov, čo sa aj stalo, vtipné!

Posledný cieľ, pre ktorý sme sa rozhodli bola vyhliadka na kaňony a badlands, niekoľko kilometrov za Drumheller. Výhľad bol jednoducho úžasný. Viac povedia jedine fotografie.







Celkovo bol deň strávený v Drumheller Valley úžasný. Skvelý výlet s priateľmi. Nepreplnené turistami, nič fyzicky náročné a nová skúsenosť s badlands. Paráda. Jediné, čo chcem ešte v prípade cesty týmto smerom absolvovať je miestne dinousarie múzeum, ktoré je TOP atrakciou v oblasti.

Spoznávame Kanadu! Národná hokejová liga - NHL

K blogovaniu sa vraciam opäť po dvoch mesiacoch. Písať som prestal jednak preto, že som musel zhodnotiť či nové príspevky majú pridanú hodnotu, alebo či sa blog zmenil na akýsi internetový denník. Nemám pociť, že niekoho zaujíma ako si nažíva partia niekoľkých ľudí v meste, o tom je dosť seriálov na internete. Takže od toho príspevku začínam novú kapitolu Misie v Kanade, s podnázvom Spoznávame Kanadu! Neplánujem opisovať náš život, ale naopak, budem sa snažiť reflektovať spôsob života v tejto nádhernej krajine na strane jednej a naše zážitky (výhradne z cestovania) na strane druhej.

NHL ako je známe, je v Amerike veľmi populárna a patrí jej prvé miesto na svete medzi všetkými hokejovými ligami. Mám som to šťastie byť v Calgary, meste, ktoré hokejový tím v najprestížnejšej lige sveta má a ktorého sa tento rok podarilo (prvýkrát od roku 2009) prebojovať i do play-off (vyradovacej časti).

Každé severoamerické mesto je na svoj hokejový tím hrdé, inak tomu nebolo ani v Calgary. Plné štadióny a identita mesta je (nielen s hojekom!) úzko prepojená. S Miškou sme zažili, kedy Flames privítali Diablov z New Jersey s niekoľkými českými hráčmi. Dušan s Borisom videli naživo Zdena Cháru a jeho bostonských medvedov a Heňa s Nojom si tiež nenechali ujsť zápas domácich Calgary Flames (plameňov).

Vstupkny na zápas nie je ťažké zohnať, no cena jednotlivých zápasov sa líši. Čím hrá v meste kvalitnejší súper, tým je cena vyššia. Zdrojov na kúpu je niekoľko, no my sme našli najlacnejšie na portáli stubhub.com, čo je portál, kde ľudia predávajú svoje vstupenky, pretože pri našich bolo na vstupenkách meno Scott D. Portál má vynikajúce hodnotenia i zabezpečenie proti podvodom, takže všetko prebehlo hladko a vstupenky boli pravé, dokonca lacnejšie ako z oficiálnej NHL stránky. Prerozdelenie lístov je veľmi zvláštne, porovnanie miest a cien si môžte overiť sami.

Lístky na zápasy základnej časti boli v drvivej väčšine prípadov vypredané a vzhľadom na fakt, že Flames sa po piatich rokoch dostali do play-off, inak tomu nemohlo byť ani v derbi s kanadským rivalom Vancouver Canucks (rovnako s Anahaimom v druhom kole). Domáce zápasy boli do posledného miesta vypredané a ich cena sa závratne zvýšila. S play-off prišiel do mesta hojekový ošiaľ. Obchody si nechali maľovať výklady do červena, ľudia bežne chodili v dresoch svojich obľúbencov.

Čo som však nečakal bola nálada v uliciach po vyhratom zápase! Desiatky ľudí chodili po 17 Avenue, čo je jedna z najznámejších zábavných zón v meste (plno reštaurácii, krčiem, obchodíkov) a skandovali v prospech Flames. Situácia sa zradikalizovala po vyhratom domácom zápase, kedy úrady za pomoci policajtov uzavreli 17 Ave (ktorej koniec susedí s hokejovým štadiónom) a nechali tisíce ľudí vyblázniť sa a zapadnúť do niektorého z pohostinstiev.

Ulice boli pri tomto monitorované a fanúšikovia sa tešili z víťazstva. Na každom kroku stáli policajti a mne veru padla sánka pri pohľade na toto divadlo. Nálada bola fantastická. Tzv. high five na každom kroku, anglické "Do toho Calgary!", množstvá trúbiacich aút s fanúšikmi a vejúcimi vlajkami. A to po (iba!) vyhratom zápase! U nás som niečo podobné videl iba raz a to sme vyhrali svetový šampionát 2002 v hokeji. 17 Avenue bola premenovaná na Red Mile (červenú míľu).

V jednom momente začala asi dvadsiatka fanúšikov rukami bubnovať na drevený šalung. Asi po dvoch minútach skandovania začali policajti skupinku žiadať, aby sa pohli (nechýbali slovíčko prosím) a za pomoc mali iba baterku. Fans chvíľu pokračovali a sami sa rozhýbali a pokračovali dalej po 17-tke. Žiadne násilie, nadávky, všetko sa obišlo bez incidentov. Nevidel som extrémny bordel, rozbité výklady ani žiadne výsledky vandalizmu.

Som prekvapený tolerantnosťou miestnych fans Flames. Predpokladám priamy súvis s kandaskou priateľkou a mierou povahou ľudí. Je bežné, že veľa ľudí fandí iným tímom a nemajú si problém vziať na seba ich dres do krčmy či na štadión. Predstaviť si u nás pozerať futbal Slovan - Trnava v bratislavkej krčme s dresom Spartaka? Ťažko. Samozrejme "podpichovačky" sú, no nezachádza to do konfliktov.

Počas posledných pár mesiacov žilo mesto hokejom. Po vypadnutí z play-off sa začína meniť na kovboyské centrum stredozápadu. Prichádza Calgary Stampede, atrakcia číslo 1. Stampede je 10 dňový festival, ródeo, výstava všetkého možného od kovboyov po ukážky života pôvodných obyvateľov. Tešíme sa!

pondelok 8. júna 2015

30 týždeň v Calgary (6.4.-12.4.2015) Grizzly Peak Trail

Dobrodružstvo v Kanade sa nám prehuplo do dalšieho mesiaca. Apríl sme privítali presne aprílovo, snehom. V pondelok som si hovoril, že sneží už tretí deň, samozrejme s prestávkami a sneh sa už nerdží, takže bolo iba mokro.

Počas mojich voľných dní sa robiť moc toho veľa nedalo, navyše nám počasie pravidelne kazí víkendy, takže tešiť sa na veľa vecí nedalo. Napriek tomu nám doma bolo dlho, takže sme sa v nedeľu ráno rozhodli pre skúšku vyraziť na nejaký ten trail a uvidíme, čo nám príroda nadelí.

Výber padol tentokrát asi hodinu a pol vzdialému Grizzly Peak, kde má byť asi 3 hodinový prudký výstup s krásnym výhľadom na celé okolie. Ráno sme teda vyrazili, no už po pár minútach nás nepríjemne prekvapili poklesy teplôt a ojedinelé sneženie. O X kilomotreov dalej bola už cesta pod pár centimetrami snehu. Husté snežienie pokračovalo a neprestávalo. Nájsť začiatok trailu bol aj podľa internetu a skúsenosti ťažko nájditeľný, takže sme sa otočili a našli sme ho až cestou spať. Ako dostatočný dôkaz nám poslúžila malá pyramída pri jeho začiatku, čo je ľudský zásah a vedeli sme teda ktorým smerom sa vydať. Trail prešiel do stúpania a po niekoľko sto metroch sme sa rozhodli, že Grizzly peak dnes nepokoríme. Sneženie síce ustalo, no na ceste bola riedka vrtsva snehu. Cesta nahor bola "dláždená" malými kameňmi, ktoré spolu so snehom vytvorili nebezpečný šmykľavý povrch. Rozhodnutie nepokračovať padlo aj na základe bezpečnosti, o ktorej sme neboli presvedčení.

Cestou späť do Calgary sme uvidieli niekoľko aút na malom parkovisku. Grizzly peak odolal, no naprádzno sme sa domov vrátiť nechceli. Zbežne sme pozreli mapu a od parkoviska sme boli k najbližšiemu zaujímavemu bodu vzdialení asi 6,5 km. Sledovali sme trail no na koniec sme sa nedostali, nevedeli sme ako sme blízko ku cieľu a časť skupiny sa chcela vrátiť, nakoľko plán bol byť v Calgary v normálnom čase. V strede lesa sme sa otočili a zamierili naspäť k autu.

Pripíjam aspoň niekoľko fotografii zo zasneženého Grizzly peak-u a zamrznutých vodopádov, ktoré sme počas druhého trailu z diaľky videli.

Začiatok trailu


Zasnežená hora, ktrej vrchol mal byť našim cieľom


Grizzly nas tentokrát pokoril. My sme mu však sľúbili, že po náraste teplôt túto horu zdoláme a sľub plánujeme počas letných mesiacov splniť!

zamrznutý vodopád v diaľke