Spoznávame Kanadu! USA - Glacier National Park

Kempovanie v Severnej Amerike (SA). Lahôdka. Dôvod? USA aj Kanada sa rozprestierajú na obrovskom území (a majú Rocky Mountains) a ponúkajú toho skutočne veľa. Primárne od turistiky po outdoorové športy. Cestovanie podporuje aj sieť diaľníc a ciest, po ktorých sa turista dostane väčšinou všade. Na druhej strane národné parky tu nie sú pretkané hetelmi, cestami, ale naopak. Mám pocit, že príroda je tu viac chránaná ako u nás a developeri majú smolu. VĎaka_bohu. Kepmy, ktoré sú dôležitou súčasťou parkov sú organizované, čisté a doposiaľ som nemal zlú skúsenosť. Väčšinou sa uplatňuje systém, kto prvý príde, prvý melie, takže ak prídete neskoro, musíte hľadať iný kemp (a nie je ich málo). Poplatok za miesto je rôzny, závisí od lokality a možností kempu. Cenovo je to teda od pár dolárov do cca 30 dolárov za miesto za noc. Poplatok sa hádze do vyplnenej obálky a schánky, alebo priamo rangerovi, ktorý má službu. Každé miesto (z mojej skúsenosti) má stôl a lavičku, miesto  na stan, prípadne dva malé stany a vyhĺbené ohnisko, ohraničené kovovou konštrukciou (proti šíreniu požiarov), na ktorom je privarený grill, resp. rošt, na ktorom sa dá grilovať. Drevo (závisí od konkrétneho miesta) je za A) zadarmo pred kempom, alebo za B) sa dá v SA takmer na každej benzínovej pumpe, prípadne v mestečkách okolo národného parku za cca 5-6 dolárov. Drevo býva suché, tvrdé, zabalené fóliou, takže dosť dlho vydrží aj na grilovanie, aj na pokec pri pivku pri ohni. Miesta v kempe sú minimálne opticky oddelené, takže to nie je stan na stane. Niektoré kempy  ponúkajú možnosti pre RV (karavany), ktoré v SA využíva obrovské množstvo ľudí. Ergo, systém a sieť kempov je skvele zorganizovaná a nemôžem je vytknúť jedinú vec.  

Tento článok nebude o spoznávaní Kanady, ale o výlete do národného parku Glacier (v preklade ľadovec) v americkej Montane, takže sme sa tešili pre opätovný návrat do USA. Prečo zrovna Glacier National Park? Chceli sme sa s Miškou pozrieť do Ameriky a NP bol najzaujímavejšou, najatraktívnejšou a najbližou variantou. S odstupom času, to hodnotím ako brilantné rozhodnutie. Glacier NP má dva kempy, kde je možné rezervovať miesta dopredu, čo sme využili a pred high season, sme mali miesta na dve noci rezervované (23 USD/noc). Z Avisu som požičal auto a nič nám nebránilo v ceste za kempovaním v prírode.

Plán bol vyraziť o 10:00 čo sa, ako sa nám dvom bežne stáva, nepodarilo. Po vyzdvihnutí auta sme ešte dobaľovali a namierili to do Walmartu kúpiť chladiaci box, karimatky na spanie a potraviny, ktoré sme mohli preniesť cez hranicu, čo spočívalo vo vode, chlebe, energetických tyčinkách. Nechceli sme viac riskovať. Vyrazili sme až o pol druhej, no už nás nič viac nezdržalo. Cesta mala trvať niečo cez tri hodiny a na tachometri pribudli 3 stovky kilimetrov. Prechod cez hranicu bol bezproblémový, základné otázky od colníka, vyplnili sme dokument na 3 mesačné turistické víza, zaplatili dohromady 12 amerických dolárov a s úsmevom na pere sme si to mierili na juh ku vstupu národného parku.

Preorientovať sa na míle za hodinu chvíľu trvalo. O necelých 30 kilometrov sme narazili na dva opustené obchody, kde sme nakúpili potraviny na turistiku aj večeru, nakoľko v iný obchod v blízkosti nebol, resp. nemal byť. Okrem iného sme vzali aj drevo, ktoré sa cez hranicu prevážať nemôže.

Čo nas strašilo bolo počasie. V nedeľu malo byť zamračené, zima, občasný dážď a k večeru ústup oblačnosti. Pondelok hlásili pekný a slnečný, no a utorok opäť nedeľné deja vu. Verili sme, že meteorologóvia sa budú mýliť a počasie bude na začiatku júla letné. Nemýlili sa. Počasie im do bodky vyšlo.

NP Glacier má niekoľko vstupov, my sme použili východný, v ktorého blízkosti bol aj náš kemp St. Mary Campground. Vstup do NP sa udeľuje na 7 dní (poprípade rok) za 25 USD. Ocitli sme sa top "atrakci" NP a to na Going-to-the-Sun road, čo je úžasná cesta (85km) naprieč šírkou parku k západnému vstupu. Cestu lemovali výhľady, jazerá, údolia, ktoré sme si však nevychutnali kvôli oblačnosti, ktorá zahaľovala hory. V kabíne nášho Hyundai Sonata, klesol elán a nálada. Bolo po štvrtej, oblačnosť, takže žiadna turistika nepripadala do úvahy. Cieľom toho dňa bolo presť Going-to-the-Sun road. Na naše milé prekvapenie asi po hodine jazdy začali oblaky ustupovať a ukázalo sa slniečko a uvideli sme vrcholce majestnátnych Skalistých hôr. Úžasné!  V 2/3 sme sa otočili a rozhodli ísť do kempu a postaviť stan predtým, než sa začne stmievať. Cestou späť sme urobili niekoľko fotiek. Pozn. autora: v okolí "cesty za slnkom" boli iba malé parkoviská, kde ľudia zastavovali a fotili a kempy.

Niekoľko fotiek z Going-to-the-Sun road po ústupe oblačnosti.

Kemp St. Mary sa nachádza pri východnom vstupe do parku a iba kúsok od neho (mimo parku) je mini turistické centrum s malými potravinami (o ktorých som sa nedočítal), hotelíkom, reštauráciou a barom, benzínkou a gift shopom, všetko v jednej budove. Okrem toho sme videli dve tri krčmy, resp. mieste fastfoody. Po rozložení stanu som pripravil oheň a rozhodli sme sa navečerať sa v reštaurácii (náš nákup spočíval iba v saláme, zelenine a pomazánke na chlieb). Ochutnali sme miestne antipasti, výbornú lososvú domácu pomazánku a klobásu z jeleňa, hlavný chod, hamburger a zapili sme to dvoma orosenými odmenami. Drahé, ale užili sme si teplú večeru v teple. O chvíľu však na nás došiel mráz a tak chladnú noc som dávno nezažil, všetko oblečenie na sebe a aj tak sme v spacákoch mrzli. O dôvod viac, prečo sme už krátko po smiedmej ráno stáli na nohách a snažili sa zahriať.

Plán druhého dňa bol jeden z najlepších trailov v parku, Highline trail, ktorý začínal na Logan Pass, čo je najvyššie položený bol v NP, kam sa dá dostať autom. Vzhľadom na popularitu trailu sa parkovisko (kapacita cca 200 áut) na Logan Pass naplnilo už o deviatej (o čom som vedel z komentárov na tripadvisor), takže sme z kempu vyrazili už pred deviatou (musel som riešiť organizačné veci - presúvať stan). Miška šoférovala a dorazili sme po necelej pol hodinke a na parkovisku už krúžili autá hľadajúce voľné miesto. Mišiak však jedno voľné (posledné) našiel, takže k našej veľkej spokojnosti sme si mohli vydýchnuť. Dali sme raňajky, urobili sendviče na cestu a vyrazili na fantastickú 19 kilometrovú turistiku popod vrcholce niekoľkých hôr (2200 m.n.m.). Viac písať nebudem, pozrite fotky. PS. Trail, ako mnoho iných, končil na inom mieste ako začal, takže aj k tomu cieľu zaviedli v NP sieť miniautobusov (zadarmo), ktroré mali zastávky na kľúčových miestach a v kempoch. Vzal nás druhý bus v poradí smerom k Logan Pass a vyčerpaní sme si aj zdriemli. Skočili sme do minipotravín, kde mali teda výber veľmi biedny, takže sme sa išli opäť navačerať do reštaurácie. Kúpili sme pár pív a chceli si užiť večer pri ohni. Dali sme sa do reči s americkým párikom, takže sme strávili večer pri plodnej debate o živote. PS 2. Počasie v pondelok na jednotku, krásny slnenčný deň a aj noc bola o stupeň teplejšia.

Začiatok trailu na Logan Pass

Heavens Peak (v preklade Nebeský vrchol)

Posledný deň nebol v pláne žiaden veľký hike, skôr sme chceli niečo nenáročné, aby sme stihli prísť do Calgary v normálny čas, vrátiť auto, dať sa dokopy. Vyšli sme smerom k Many Glacier, kde sme dali tri mešie hiky. 

Redrock Waterfalls

Náš posledný cieľ, jedno z mnohých tyrkisovo-modrých ľadovcových jazier.

Čo nám na koniec podarilo, bolo skutočne neuveriteľné. Videli sme grizzlyho, vo voľnej prírode a asi 7 METROV od nás, ktorý zrazu pred nami vyšiel na trail. Bol to mladý jedinec a zaujímal sa iba o svoje hľadanie korienkov a plodov a ľudia ho vôbec nezaujímali. Našťastie! Neskutočný zážitok a veru nám nebolo všetko jedno, ked sa k nám otočil. V očiach sa nám odrážala jasná zmes strachu, rešpektu a úžasu. Nespomenul som, že Glacier NP je tzv. bear area (oblasť medveďov - grizzly a čierny), všade na to boli upozornenia a drvivá väčšina ľudí mala preto pripravený bear spray, akýsi "slzák". Okrem toho fantastického macka sme videli podzemné veverice, vysokohorské kozy, svište, jelene, srnky, takže wildlife ako sa patrí. Opäť sme mali kus šťastia! 

Nádrerný výlet do Ameriky, prekrásny Glacier National Park plný zážitkov. Dokonalé rande! 

Ak to niekoho bude zaujímať priložím rozpočet:
Požičanie auta na 3 dni: 106 CAD
Poistenie auta: 37 CAD
Positenie do USA (2 osoby): 37 CAD
Nákup potravín : 21 + 27 USD + Walmart pred odchodom
Benzín: 26 USD + 21 CAD
Kemp (2 noci): 56 USD
Vstup do parku: 25 USD
Drevo: 13 USD
4x káva: 11 CAD 

Spoznávame Kanadu: Rafting a Emerald Lake!

Kombinácia záujmu a náhody. O raftingu sme rozmýšľali už dlhšie a z čista jasna sa zrazu idea stala realitou. Dušan s Borisom na pivnom festivale získali kupón na 20% zľavu na rafting do strediska Kicking Horse v Britskej Kolumbii, necelé tri hodiny jazdy smerom na severozápad od Calgary. Slovo dalo slovo, kombinácia predĺženého víkendu a začiatku raftingove sezóny (polovica mája) a další fantastický zážitok sa mohol začať. Boris zabezpečil ubytko na jednu noc, Heňa s Nojpom po dlhšom uvažovaní nakoniec rozhodli, že sa pripoja a v nedeľu ráno sme sa ocitli na diaľnici z víziou fantastického víkendu.

Plán bol nasledovný. V nedeľu sme mali byť 9:30 v stredisku Kicking Horse, takže skorý budíček a o šiestej sme vyrážali po zvyšok posádky (8miestny van sa v tomto smere maximálne vyplatil!). Do mesta Golden, kde bol zraz zúčastnených sme prišli o čosi skôr, takže sme si to, po kanadsky, namierili do Tima Hortons-a na kafíčko a raňajky. Pred desiatou sme už navlečený do neoprénov, sedeli v americkom žltom školskom autobude preplnený adrenalínom z perejí, vĺn a niečoho neočakávaného.

Naša prvá cesta v typickom žltom americkom autobuse!

Spoločnosť, ktorá nás vzala na vodu, Alpine Rafting,  podniká v biznise už nejaký ten rôčik a bolo to vidieť. Jasná inštruktáž, neopreny, topánky, helmy, flísky, bundy, všetko nasvedčovalo, že páni sú profesionáli. Na vodu sme vyrazili so siedmimi posádkami. Člny boli osem-miestne, takže k nám pridelili dve babeny. Pred vyplávaním jeden z inštruktorov vysvetlil základné bezpečnostné pokyny a zvyšok sme sa naučili priamo na vode od nášho bristkého inštruktora so skúsenosťami z celého sveta.

Rieka Kicking Horse sa delí na trip časti. Prvá bola viac-menej vyhliadková, počas ktorej neboli pereje silnejšie ako druhého stupňa. Zoznámili sme sa zo základnými pokynmi a kľudnou plavbou sme obdivovali úžasné hory okolo nás. Po necelej hodinke sme "zakotvili" na obed (výber kuracieho, hovädzieho, vegetariánskeho) - všetko robené na grille, trochu sme preschli, občesrtvili sa a išli na to opäť. Druhá časť rieky bola o agresívnejšia, pereje aj štvrtého stupňa, no stále nie dosť(pre mňa) agresívna. My sme mali zaplatené iba tieto dve časti rieky a inštruktor nás naviedol, aby sme nepremárnili klenot Kicking Horse - poslednú časť. Dali sme sa na to a bolo to skutočne pravé vyvrcholenie. Museli sme sa o kus presunúť autobusom a na poslednú časť sme si s Borisom sadli na prvé miesta. Silné pereje, adrenalín v krvi a extréme úžasný zážitok. Inštruktor nám dovolil skočiť do vody, čo sme ako jediná kompletná posádka využili a skočili do toho. Do ľadovej vody a perejí som skočil bez rozmýšľania. Po pár sekundách topenia sme plávali späť k člnu a dostali sa von z vody. Nasledovali akčné úseky rieky a rafting sa okamžite zaryl do mojej pamäte ako jeden z najlepších zážitkov aké som zažil. Do vody som neskôr skočil aj druhýkrát (tentoraz iba s Dušanom), no to som bol rád, že som sa neutopil, tam to išlo fakt zostra. Uzimený a mokrý, no nadšený sme sa prezliekli a vyrazili spolu na večeru a drinky do mesta. Almázia!

Druhý deň bolo našim cieľom jeden z turistických výstupov. V cetre pre návštevníkov nám povedali, že na vrchol sa dostať nedá. Prekážkou bol stále prítomný sneh. Vybrali sme sa preto ku klenotu okolia - Emerald Lake (Smaragdové jazero). Húfy turistov, krásna príroda a trblietavá vody jazera nás ohromili. Jeden z výstupov sme si vybrali a išli pokiaľ nás pustil sneh, čo bolo na hranici lesa. Pohľad  na jazero z kopca bol prenádherný. Dali sme malu pauzu a vybrali sa smerom k autu. Zastavili sme sa ešte pri malom vodopáde, cvakli pár fotiek a nabrali sme Calgary.

Výber trailu

Emerald Lake

Pohľad z vrchu

Malý vodopád na koniec!

Spoznávame Kanadu: Grizzly Peak! (druhý pokus)

Koniec júna sa v Calgary (podobne ako na Slovensku) niesol v znamení letných horúčav a ručička teplomera dosahovala takmer 35 stupňov Celsia. Vietor žiadny a minimálna vlhkosť vzduchu ešte zdrsnili podmienky v meste. Čo v taktomto krásnom počasí v miliónovom meste bez jediného kúpaliska?  Jednoznačne turistika! Cieľ bol viacmenej jasný aj bez slov. Nezdolaný Grizzly Peak.

O pokuse vystúpiť na horu v Kananaskis County som písal už v jednom z minulých blogov. Zastavil nás sneh a počasie, počas ktorého sa podobný náročný výstup urobiť jednoducho nedá. Na druhý výstup sme boli čisto v pánskom zložení (Miška sa zúčastnila letného stretnutia s kolegami v parku Prince Island).

Budíček o 7:30, rýchla cesta do obchodu, malé raňajky, príprava desiaty a káva. O deviatej sme boli všetci traja pripravení, pobalení a ostávalo iba vyraziť. Cesta trvala niečo okolo hodiny a pol a pred jedenástou sme stáli na traili (ktorý je mimochom neoznačený, no keĎže sme sa tam už raz boli, vedeli sme, kde sa nachádza + na jeho prítomnosť nás upozornilo aj niekoľko stojacich aút pri ceste).

Turistika smerom hore bola pomerne náročná. Príručka hovorí o šiestich kilometroch spiatočnej turistiky a vyjsť strmé 3 kilometre mi dalo zabrať. Skutočne som neočakával tak náročný výstup. Každý krok smeroval nahor a k prvej kratučkej rovinke sme sa dostali až po 1,5 kilometri chôdze. S pražiacim slnkom bola ceste ešte o stupeň náročnejšia. Prevýšenie vyše 1 kilometra!

Dušan určoval tempo, Boris mu sekundoval a ja som sa snažil. Cestou nahor sme mali dve asi 5 minútové prestávky a niekoľko kratších na vydýchanie a osvieženie. Pauzy boli podľa Dušanových inštrukcii najmä v tieni (minimum stromov) alebo na rovinke, ktorých bolo asi ako šafranu. Šiltovka a minimálne 2 litre vody boli nevyhnutnosťou (opaľovací krém bol príjemným bonusom).

Fenomenálnym na Grizzly peaku (aj vĎaka jeho náročnosti a neoznačenému štartu) je minimum turistov. Dohromady sme pri výstupe stretli iba jednu skupinku turistov, na vrchole jeden starší pár s tromi psami a cestou nadol dvoch ľudí. Týmto sme si mohli otvorene zastať kde sme chceli, fotiť bez tlaku turistov a skutočne sme si mohli naplno vychutnať majestátnosť a krásu kanadskej prírody.

Výstup bol maximálne vyčerpavajúci a vyžiadal si zapojenie každého svalu v mojom tele, no vrchol bol dych_berúci, úžasný, majestátny. Prechádzať sa po rýmse vrcholu zdolanej hory, týčiacej sa 2500 metrov nad morom je fantastický zážitok.

Cvakli sme pár fotiek, sadli na rýmsu a vytiahli desiatu. Úžasný výhľad s plným žalúdkom a pribúdajúcimi mrakmi znamenal signál pre cestu späť nadol. Približne hodinový nenáročný zostup bol bezproblémový, no človek si musel neustále dávať pozor pod nohy. Kamene, štrk a piesok, vytvárali nestabilný povrch, no dalo sa privyknúť. V druhej polovici zostupu sa razantne zvýšila teplota a ja som cítil prehriatie organizmu, bolesť hlavy a prichádzajúcu únavu. Spomalil som tempo a nechal rýchlejších kolegov hnať sa vpred.

Popri začiatku trailu pretekala malá horská riečka, ktorá nám poskytla zdroj studenej vody na schladenie organizmu. Ešte lepší "zdroj" na zníženie telesnej teploty sa dostavil po návrate a rýchlej cesty do najbližšej "hospody". Chladený čapák ihneĎ pomohol a vyčaroval úsmev na tvári. K tomu sme si objednali hamburgre a deň tak zakončili na teraske v Blind Monk. Domov sme prišli spokojní, unavení a plní. Výber filmu padol na Al Pacinovu Carlito's Way a poriadne sme vytuhli(už aj s Miškou) v obývačke. Perfektná nedeľa! Ďakujem páni!

Prechádzka po rýmse Grizzly peaku