O pokuse vystúpiť na horu v Kananaskis County som písal už v jednom z minulých blogov. Zastavil nás sneh a počasie, počas ktorého sa podobný náročný výstup urobiť jednoducho nedá. Na druhý výstup sme boli čisto v pánskom zložení (Miška sa zúčastnila letného stretnutia s kolegami v parku Prince Island).
Budíček o 7:30, rýchla cesta do obchodu, malé raňajky, príprava desiaty a káva. O deviatej sme boli všetci traja pripravení, pobalení a ostávalo iba vyraziť. Cesta trvala niečo okolo hodiny a pol a pred jedenástou sme stáli na traili (ktorý je mimochom neoznačený, no keĎže sme sa tam už raz boli, vedeli sme, kde sa nachádza + na jeho prítomnosť nás upozornilo aj niekoľko stojacich aút pri ceste).
Turistika smerom hore bola pomerne náročná. Príručka hovorí o šiestich kilometroch spiatočnej turistiky a vyjsť strmé 3 kilometre mi dalo zabrať. Skutočne som neočakával tak náročný výstup. Každý krok smeroval nahor a k prvej kratučkej rovinke sme sa dostali až po 1,5 kilometri chôdze. S pražiacim slnkom bola ceste ešte o stupeň náročnejšia. Prevýšenie vyše 1 kilometra!
Dušan určoval tempo, Boris mu sekundoval a ja som sa snažil. Cestou nahor sme mali dve asi 5 minútové prestávky a niekoľko kratších na vydýchanie a osvieženie. Pauzy boli podľa Dušanových inštrukcii najmä v tieni (minimum stromov) alebo na rovinke, ktorých bolo asi ako šafranu. Šiltovka a minimálne 2 litre vody boli nevyhnutnosťou (opaľovací krém bol príjemným bonusom).
Fenomenálnym na Grizzly peaku (aj vĎaka jeho náročnosti a neoznačenému štartu) je minimum turistov. Dohromady sme pri výstupe stretli iba jednu skupinku turistov, na vrchole jeden starší pár s tromi psami a cestou nadol dvoch ľudí. Týmto sme si mohli otvorene zastať kde sme chceli, fotiť bez tlaku turistov a skutočne sme si mohli naplno vychutnať majestátnosť a krásu kanadskej prírody.
Výstup bol maximálne vyčerpavajúci a vyžiadal si zapojenie každého svalu v mojom tele, no vrchol bol dych_berúci, úžasný, majestátny. Prechádzať sa po rýmse vrcholu zdolanej hory, týčiacej sa 2500 metrov nad morom je fantastický zážitok.
Cvakli sme pár fotiek, sadli na rýmsu a vytiahli desiatu. Úžasný výhľad s plným žalúdkom a pribúdajúcimi mrakmi znamenal signál pre cestu späť nadol. Približne hodinový nenáročný zostup bol bezproblémový, no človek si musel neustále dávať pozor pod nohy. Kamene, štrk a piesok, vytvárali nestabilný povrch, no dalo sa privyknúť. V druhej polovici zostupu sa razantne zvýšila teplota a ja som cítil prehriatie organizmu, bolesť hlavy a prichádzajúcu únavu. Spomalil som tempo a nechal rýchlejších kolegov hnať sa vpred.
Popri začiatku trailu pretekala malá horská riečka, ktorá nám poskytla zdroj studenej vody na schladenie organizmu. Ešte lepší "zdroj" na zníženie telesnej teploty sa dostavil po návrate a rýchlej cesty do najbližšej "hospody". Chladený čapák ihneĎ pomohol a vyčaroval úsmev na tvári. K tomu sme si objednali hamburgre a deň tak zakončili na teraske v Blind Monk. Domov sme prišli spokojní, unavení a plní. Výber filmu padol na Al Pacinovu Carlito's Way a poriadne sme vytuhli(už aj s Miškou) v obývačke. Perfektná nedeľa! Ďakujem páni!
 |
| Prechádzka po rýmse Grizzly peaku |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára