14. týždeň v Kanade (15.12.-21.12.2014)

Posledný týždeň pred Vianocami nemám vianočnú náladu. Napriek tomu, že máme pekný stromček a ozdoby, napriek tomu, že je mesto vysvietené, chýba mi sneh a to dosť intenzívne. Pri kopách snehu mám falošný pocit kľudu, relaxu, pohody a najmä – sneh pre mňa predstavuje zimu. Mnoho ľudí ho tu hejtuje („nemá rado“) mne veľmi chýba a dúfam, že na Vianoce aspoň trochu nasneží a teploty pôjdu pod bod mrazu.

Pondelok sme s Miškou vstávali spolu a po raňajkách sme upratali celý byt ako sa patrí, jednak tu bol bordel a jednak pred Vianocami by sa patrilo. Miška ma voľno a ja som išiel na piatu do práce, šéfino ma poslal domov skôr (po polnoci) keď zistil, že druhy deň idem na 11-tu ráno, čo ma ako obyčajne nasralo. Málo spánku mi problém nerobí, no napriek tomu som musel odisť skôr. Mišiak ešte nespal, tak sme trochu podebatili a ja som spapal moju pizzu. Od maminy som dnes dostal krásny Vianočný balík, ktorý má maozaj potešil. Okrem sladkostí mi rodičia poslali domáci cesnak, majoránku a sušené hríby, ktoré musia byť vo vianočnej kapustnici!

Utorok. Do práce sme s Miškou vstávali spolu, obaja sme začínali o jedenastej, takže sme po troch mesiacoch vstávali spolu, dali si raňajky, čo bolo príjemné, pustili koledy a frčali spolu. Dnes, ako posledných pár dní a najmä, po poslednom víkende, kedy bolo extrémne busy (veľa roboty – veľa zákazník) to pokračovalo a ľudia chodili cely týždeň, čo je ideálne pre biznis. Predpokladám, že to boli vianočné firemne partičky a ľudia odchádzajúci na sviatky. Jednoducho každý večer bola reštaurácia plná, dosť roboty. Skvelé! Takto sa mi to páči! Štyria ľudia na troch pracoviskách dokážeme nasýtiť celú reštauráciu,

V stredu som mal voľníčko a doriešil som posledné záležitosti ohľadne darčekov na Vianoce. Mišku som chcel potešiť, tak som zohnal dva lístky na celosvetovú premiéru Hobbita, tretieho dielu z dielne Petera Jacksona, dokonca som našiel miesta so špeciálnymi sedadlami, ktoré vytvárajú novú dimenziu pozerania a to inkorporáciou pohybov sedadla do deja, tzv. D-box-y.

Bolo to roboty získať tie lístky , ale na poslednú chvíľu sa mi to podarilo. Lístok je cca o 10 CAD drahší ako normálny lístok, ale stálo to za to, jednak kvalita 3D prevedenia, jednak zážitok z D-box sedadla a samozrejme i kvalita snímky. Pána prsteňov však stále považujem za lepšiu trilógiu ako Hobbita.

Dnes, 17.12.2014 to sú presne 3 mesiace, čo sme v Kanade!

Štvrtok a opäť prácička a znovu biznis ako sa patrí. Očakával som slabší nával s tým, že som sa poučil a urobím poriadnu prípravu na víkend. Večere však opäť prekvapili a v piatok večer moje zásoby mleli z posledného. Na sobotu som teda šefinovi navrhol, že prídem skôr do práce, aby som si urobil dodatočné prípravy, no počas dňa mi písal SMS, že každý niečím prispel a urobil, tým pádom som nemusel chodiť skôr. Frčal som do práce na tretiu a do šiestej som stihol viac menej všetko nevyhnutné, no prekvapivo sa ukázalo, že sobota z minulého týždňa sa neopakovala. Prekvapený som neostal iba ja, ale všetci v kuchyni. O desiatej večer som mal všetko popratané a dokončoval som malé prácičky za čo si ma šef doberá a začína ma to pekne štvať. Viem, čo mám robiť, takže mi to netreba 18krát pripomínať. Moje ego potom nie je úplne pokojné.

Nedeľa a druhý deň voľníčka tento týždeň, veľmi som chcel ísť cvičiť, no nedonútil som sa ani za toho pána. S chlapcami sme pozerali NBA, tentokrát Toronto hostilo Borkov obľúbený New York Knicks a tým sa veru túto sezónu nedarí a Torontu bez väčších problémov tri body nechali. S Miškou sme išli na prechádzku do mesta, vybavili opäť faktúrku na mobil vo Fide a cestou domov ma stretol český Ježíšek a ... pod stromček dostanem krásny darček, no o tom, až budúci týždeň. Ako už dlhodobo pociťujem, mám akútny nedostatok mäsa, tak som dnes upiekol tri veľké kuracie stehná so zemiakovou kašou, k tomu sme urobili domáce zemiakovú cesto a uvarili šúľance s makom a spolu s Miškou sme dnes započali vianočne prípravy. Urobili sme cesto na linecné kolieska a vanilkové rožteky, ktoré zajtra upečiem. Ozaj, aby som nezabudol, zajtra musím skočiť okrem fitka do obchodu kúpiť papier na pečenie a aspoň dva vanilkové struky, aby boli koláče kvalitne dochutené. Tretí koláč, na ktorý sa chystám je nepečená kokosová roláda, a to bude výzva!

13. týždeň v Calgary (8.-14.12.2014) - Blížia sa Vianoce

Katastofa. Hotová katastrofa. Takto predsa zima vyzerať nemá, no napriek tomu je to hrozné. Asi som mal ísť fakt niekam do hôr kde je 8 mesiacov sneh, aby sa môj chtíč po snehu vybláznil a vybúril a ja mal konečne pokoj. Ručička teplomera ukazovala celý týždeň (okrem nedele) nad 0 stupňov, dokonca mi jeden kolega hovoril akýje šťastný, že máme Chinook (čo je jednak názov najväčšieho obchodného centra v meste) – teplý suchý vietor vejúci z východu zo Skalistých hôr. Je fakt, že pohľad z okna je každý deň niečo krásne – čistá obloha zaliata slnkom bez jediného mráčika. Každý deň, niečo úžasné. Začínam sa prispôsobovať faktu, že zima tu bude suchá, teda na haldy snehu môžem s kľudným svedomím zabudnúť. Hádam aspoň pôjdem na hory...

Po mojom melancholicko-deprimujúcom úvode sa poďme spoločne pozrieť na ďalší týždeň, ktorý naša malá skupinka strávila v kanadskom Calgary. Najväčšou novinkou uplynulých dní je nová práca, ktorú si Miška našla. V pondelok začala pracovať v írskom podniku/pube, kam sme zvykli chodiť na pečené krídla. Mišiak nafasoval novú čiernu uniformu, od hlavy po päty je vyobliekaná a ja jej budem držať palce, aby sa jej v novej práci páčilo a bola spokojná.

Netrvalo dlho a referovala mi prvé novinky z práce. Na začiatok bude dostávať menej hodín, čo jej bolo argumentované tým, že je nová a pokiaľ nebude zaučená bude to takto naďalej. V práci ju učí Kanaďan Chris, čo je pre jej angličtinu skvelá správa, no na večernej zmene pracujú Filipínci, čo už tak dobré nie je, keďže medzi sebou komunikujú v rodnom jazyku a ich anglický prízvuk je extrémne silný. Toto prvotné obdobie treba preklenúť a o pár dní bude lepšie. U mňa klasika, pohoda v práci, pondelky robím do záverečnej a už o desiatej sme iba upratovali.

Utorky robím po novom, keďže mám v nedeľu voľno. Šéf zvykne mať voľno, takže robím s Waltrom na pizza oddelení, čo je fajn, trochu zmena a zas sa učím nové veci. Môj mladý kolega Gary robil na GM, takže som mu pomáhal iba príležitostne. Walter je sous chef a je dôležitou súčasťou celého motora v kuchyni. Ako osobnosť je taký nemastný neslaný, pomerne ťažko sa s ním komunikuje, takže sa snažím väčšinou naše debaty smerovať ku kinematografii, športu a všeobecných témach.

Vianoce sa blížia nezadržateľne rýchlo a my sme si v stredu s chlapcami povedali, že urobíme vianočný nákup. Namierili sme si to do Walmartu  a eko-štýlom nakúpili základné ozdoby, aby aj náš malý calgaryiský byt bol vianočný. Kúpili sme teda asi metrový umelý stromček, girlandy, svetlá a musím povedať, že keď sa všetci zapojili, tak to tu skutočne vyzerá veľmi dobre, vianočne! J Tento týždeň som na moje vlastné prekvapenie nepiekol žiaden chlieb a nevaril žiadne jedlo! Chalani zháňali helmu, nakoľko vo štvrtok nastúpili do novej roboty, resp. do novej firmy, no stále obaja makajú na stavbe.

Záver týždňa prisišl a ja som sa opäť chystal na nápor. Grant mi posunul šichtu, takže som išiel na tretiu. Ráno som veľmi chcel ísť do fitka, no nepremohol som sa, aby som vstal skoro a potom som kupoval darčeky pre rodinku aj pre môjho Mišiaka. Borci išli po práci na koncert Lenzman-a, chcel som ísť s nimi, no vedel soom, že v práci mám byť v sobotu na jedenástu a domov som prišiel uťahaný neskoro po polnoci, takže som sa rýchlo najedol a upadol do kómy.

Tragédia vstávania v sobotu ma opäť postretla. Ťažko sa mi preberalo, vstávalo, dal som si iba cereálie a frčal do Bocce. Rýchla ranná prechádzka a kávička od susednej firmy ma však rýchlo prebrali a bol som pripravený. Pripravené boli aj zásoby, s Garym sme tentokrát urobili skvelú prípravu a piatok aj sobota prebehli bez väčších problémov.

V nedeľu som sa prekonal a išiel som pred obedom do nášho malého fitka, kde som na moje nemilé prekvapenie narazil na 3 ďalších ľudí, ktorí sa tam motali a cvičili, takže som zabehal na stroji a tým bolo moje cvičenie vybavené. S Mišiakom sme zbehli na vianočný nákup potravín do Superstoru. Pripravil som zoznam na kapustnicu, koláče, kúpili sme kapra, takže mega! Pripravujem niečo fajnové a jednoduché aj napiecť, tak som sám zvedavý ako to dopadne. Po jedení pizze a pasty trpím nedostatkom bielkovín, čo som plánoval napraviť, takže v našom košíku skončilo pol kila mletej hovädziny a spolu s pánom Pohlreichom sme ugrilovali 4 krásne hamburgery, takže na večeru sme sa k filmíku k obrovskej spokojnosti do popuku najedli.

12. týždeň v Calgary (1.12.-7.12.2014)

Budúci týždeň to bude štvrť roka, čo sme v Kanade. Myslím, že všetci sme očakávali čosi iné. Najmä pánska časť osadenstva očakávala v tomto momente pracovnú pozíciu v kancelárii. K tomu však nedošlo a všetci štyria pracujeme manuálne. Práca však šľachtí, nie? Nikde však nie je napísané, že to o dva týždne nevyjde. Netreba strácať nádej! Čas mi v Calgary plynie veľmi rýchlo, skutočne sa mi nechce veriť, že už tri mesiace sme mimo našej domoviny.

Schedule (rozvrh pracovných zmien) mám urobený na novo, to znamená, že mám v stredu voľno a druhý deň bude víkend, takže Grant mi vyhovel, napriek tomu, že stále hľadá jedného človeka do tímu. Pondelok som už tradične išiel na piatu – do záverečnej. Spal som opäť do obeda a táto moja vlastnosť ma úprimne začína poriadne štvať. Aby som však vstával skôr, musím chodiť skôr spať, nie o 2:30 ráno, však Pištík?! Tento pondelok bol po minulom Black Friday (deň s obrovskými zľavami, kedy sa celá Amerika zblázni a ľudia sa v obchodoch bijú kvôli tovaru) tzv. Cyber Monday (pondelok so zľavami, tentokrát však  na nákupy cez internet). Boris si chcel kúpiť Gainer, aby sa ľahšie naberalo, tak som sa pridal a kúpili sme tovar s 25% zľavou. Sám som zvedavý, či som vyhodil peniažky do koša, resp. ako pravidelne budem chodiť cvičiť. Mišku celkom trápia hodiny u Larisy, nakoľko jej neprepláca cestu, takže napriek 8 hodinám v práci dostane zaplatené iba napr. za 6,5. Bavili sme sa o tom spolu a začína uvažovať nad novou robotou.

Utorok. Dnes sme sa Mišiakom pripravili na koniec jednej kapitoly a to predposledným dielom z dielne FX a ich seriálom Sons of Anarchy. Seriál skončí siedmou sériou a obaja sme radi, že to tvorcovia uzavreli a neťahá sa to ďalších X-sezón. Budúci týždeň bude posledná časť a sme zvedaví, čo sa stane, aj keď to tak nejako už čakáme. Dnes šichta s Waltrom na pizzi, klídek pohoda a tabáček.

V stredu bolo voľno a s chlapcami sme zbehli na pečené krídla do Drum and monkey – lokálneho pubu. Krídla nič moc, obsluha tiež nie, je to taký pajzeľ. V tomto podniku bývajú Drum’n’Bass akcie, a tak to aj vyzerá. Cez deň som trochu poupratoval byt. Uvaril som rýchlu kapustovú polievku a párkom, nič moc, nebol som z toho nadšený, bola bez hríbov a bez poriadneho vývaru z údených kostí to proste nemá šmrnc. V pečení chleba sa potroche zlepšujem. Prikladám pár fotiek z posledných dvoch pečení. Mínusové teploty dnes trochu povolili, takže chalani boli v práci.

Minulotýždňové pečenie

Chlebík na tento týždeň - už sa podobá aj tvarom aj výškou

Vo štvrtok Miška trochu zaspala, takže do práci frčala trochu narýchlo, čím ma zobudila a dnes to bolo historické, nakoľko som už nezalomil, ale vstával už o pol ôsmej. Nie že by som robil niečo svetoborné, no nespal som a to je dôležité. Do mojich nových slúchadiel Audio Technika som pustil H16 a užíval si pohodičku. Do práce idem až na jedenástu, takže som mal v kľudné raňajky a v pohode vyrazil. Druhý voľný deň mám v nedeľu a určite chcem niečo spáchať, hlavne vypadnúť z bytu.

Piatok a sobota boli extrémne. Oba dni praskala reštaurácia „vo švíkoch“. To tu ešte nebolo, a aj šéf bol prekvapený, ako busy bolo, čo je samozrejme super. Najmä sobota ma však bolela, keďže si robím takmer všetky prípravy sám, takže som nestíhal všetko porobiť, aby som bol na večere dostatočne pripravený, takže sa šéf ujal roboty a zopár vecí mi pomohol pripraviť. Veľkou udalosťou sa stal piatok, kedy Miške došli nervy a dala výpoveď. Larisa sa ju snažila prehovoriť, ale rozhodnutie už bolo konečné. Miška nastúpi od pondelka do írskeho pubu, kde bude robiť podobne ako ja, v kuchyni.

V práci kolegovia pripravili tzv. Secret Santa (urobili peknú nástenku s krabicou, do ktorej vhodíte svoje meno, čím sa do aktivity zapojíte. Je to vlastne darovanie darčekov k Vianociam od kolegov, no secret – utajený Santa Claus bude jeden z Vašich kolegov. Takže neviete od koho dostane asi na firemnej párty, respektíve party zamestnancov jeden darček). Limit na kúpu bol 30 CAD. Vyžrebovanú som dostal Lindsey, o ktorej akurát tak viem, že má dve roboty a že rada snowboarduje. Za tie peniaze asi kúpim nejaké DVD.

Keďže piatok aj sobota boli veľmi silné, som rád, že mám v nedeľu voľno. Krásne sme sa vyspali. Tomáš s Heňou tiež nemali čo na robote a už kúpili auto, tak slovo dalo slovo a vybrali sme sa spolu do Hot Spings - Upper hot spings (horúcich prameňov). Cestou Miška zaviezla Larise auto, Tomáš nás vydvihol a nabrali sme smer Banff. Vstup bol 7 CAD a mali otvorený vonkajší bazén, čo bolo mega. Napriek odporúčanému  10 minútovému kúpaniu sme sa močili asi hodinu a pol a bolo to skvelé, moje telo to bralo veľmi pozitívne. Výhľad na hory a kúpanie sa v 40 stupňovej vode? Na nezaplatenie. Odporúčaná doba kúpania nie je náhodne uvedená, keďže organizmus sa prehrieva veľmi rýchlo a rovnako rýchlo stráca tekutiny. Miške sa zatočila hlava a po ceste do spŕch trošku odpadla. Nič vážne sa však nestalo, najmä vďaka Heni, ktorá ju zachytila. Prifrčal zamestnanec a dal Miške na chrbát studenú osušku a rovnako dostala džús ako príjem cukru. Nebolo mi všetko jedno, keď sme ju ratovali. Všetko však dopadlo v poriadku a Hot springs si určite ešte vyskúšame. Krásna nedeľa plná oddychu. Cestou spať sme sa zastavili na čokoládu a užili si spoločný večer.

Fotené Duškovou GoPro:

Reflexia - hľadanie práce v Calgary a 11. týždeň v Kanade. (24.11.-30.11.2014)

Drahí priatelia čitatelia. Po mesiaci sa vraciam opäť k písaniu a opäť došlo k tomu, že moja pamäť nesiaha mesiac dozadu. S veľkou pravdepodobnosťou sa tento týždeň nestalo nič výnimočné, takže priestor na písanie a sebarelizáciu využijem k tomu, aby som načrtol, ako to vyzerá v Calgary s hľadaním práce. Nemienim nič zovšeobecňovať, v príspevku budem vychádzať iba a jedine zo skúseností, ktoré sme reálne zažili. Niekto má viac, niekto menej šťastia pri hľadaní práce, čo znamená, že hľadanie napr. Office jobu (práce v kancelárii) nie sú rovnaké preteky pre všetkých. Do rovnice vstupuje mnoho premenných a na výsledok má taktiež vplyv mnoho externých faktorov. Posledná veta platí celosvetovo, píšem ju však preto, aby sa na to prihliadalo.

Doma na Slovensku ako i tesne po príchode sme mali (pánske osadenstvo) cieľ nájsť si prácu v kancelárii, pokiaľ možno rozšíriť obzory a robiť to, čo sa bude dať na koniec vložiť po návrate do životopisu. Táto idea umrela veľmi rýchlo, no nádej nikdy neumiera. Týmto som prezradil koniec, no pointou je vysvetliť proces a úspešný výsledok by predstavoval iba čerešničku na torte.

Po prílete, ubytovaní a zariadení základných byrokratických záležitostí, telefónneho čísla, bankového účtu sme podľa „inštrukcii“ od už kanadských Slovákov nasmerovali naše kroky do pracovných agentúr. V tomto momente prichádza prvé sklamanie. V tých kde nám chvíľu venovali si od nás vzali resumé a opýtali sa, čo by sme asi chceli robiť a v akej oblasti máme záujem pracovať. V iných nás okamžite poslali preč a vo zvyšku nás odkázali iba a jedine na ich www. stránky, na ktorých majú aktuálne ponuky.

Miška to uchopila spôsobom, okamžitého začiatku práce a napísala na FB stránku našincov v Kanade a na základe odporúčania našla prácu do dvoch dní, takže 10 dní po prílete už zarábala peniaze. Zvyšok našej partičky začal pracovať do jedného mesiaca od príletu.

Miška ako prvá začala zarábať peniažky, my sme lustrovali internet a posielali resumé, odporúčania motivačné listy. Zo všetkých ponúk na ktoré sme odpovedali, prišla odpoveď asi na 3% a to iba Dušanovi a Borisovi. Ani tie tri percentá nevyšli! Tak sme sa rozhodli, že nemôžeme sedieť na zadku a musíme začať zarábať nejaké peniaze.

Mojou prvou voľbou zháňania rýchlej práce bola práca v reštaurácii. Variť ma baví a chcel som si to opäť vyskúšať. Robota to nie je fantasticky platená, no má aj svoje výhody. Odpovedal som na asi 15 inzerátov, z toho sa mi ozvali zamestnávatelia asi na 50% a úspešnosť prijatia bola na moje prekvapenie 100%tná, takže som si mohol vyberať.

Boris s Dušanom aplikovali rovnaký princíp, no tí sa rozhodli pre lepšie platenú manuálnu robotu landcaperov (terénne úpravy). Na web portáli nie je núdza o prácu v manuálnej oblasti, myslené všeobecne. Prácu našli takmer okamžite, názov inzerátu znel: Landcaper wanted, help wanted (hľadáme pomocné sily/pracovníkov). Zavolali a okamžite začali. Postupne po skončení rovnakým postupom prešli k ďalšiemu až súčasnému zamestnávateľovi.

Druhá cesta ako je možné zohnať manuálnu prácu, klasické vytlačenie životopisu a chodiť zo stavby na stavbu, reštaurácie, krčmy, pubu, prípadne zavesiť svoj intezerát na web, no s posledným uvedeným nemám žiadne skúsenosti. Všetko závisí od toho, kde chce človek pracovať a ako rýchlo potrebuje prácu.

Na jednom príklade uvediem, prečo je ťažké zohnať kancelársku prácu. Životopis poslaný, pohovor absolvovaný a odpoveď znela, ľutujeme, ale vzhľadom, že ste tu iba rok vás nezamestnáme, aj keď ste kandidát, ktorý má ideálne pracovné skúsenosti, ideálny vek, atď., tento príklad je veľavravným precedensom – to je aspoň môj skromný názor. Je až ironické ako doslovne pravdivý je názov programu Working holiday – pracovné prázdniny, skutočne prežívame pracovné prázdniny. Možno, keby dali mladým ľuďom otvorené víza na 2-3 roky, sofistikovanejšia práca by sa hľadala ľahšie, ale opäť je tam to veľké možno! Plus, k celej mojej reflexii je nutné nazerať z pohľadu vety, ktorú som uviedol v úvode o rovnici a premenných.

Treba aj prihliadať na fakt o pracovných skúsenostiach, úrovni anglického jazyka, dopyte po pracovnej sile. Tento článok nemá odrádzať ani vyznievať negatívne. Faktom však ostáva, že pre „novousadlíkov“ je získanie kvalifikovanej roboty bez kanadského diplomu veľmi ťažké. Iným prípad je získanie pracovného víza priamo od kanadského zamestnávateľa či emigrácia ako taká.

Calgary je pekné mesto a Kanada krásna krajina a teším sa na jej ďalšie poznávanie a hľadanie, možno aj kvalifikovanej, práce. Uvidíme, teším sa na to, čo ma čaká...


Úvaha o práci v Kanade pre mňa ostáva nedokončená.