18.ty týždeň v Calgary (12.1.-18.1.2015)

Ceny benzínu ma neprestavajú prekvapovať. Tento týždeň v utorok klesla cena pohonných látok s najnižším oktánovým číslom pod 80 centov za liter, čo je cca 0,50 € (dokonca cena ďalší týždeň klesla na 75 centov) . Pre dokreslenie kontextu môjho prekvapenia: v septembri, kedy sme prišli sa ceny pohybovali okolo 110 - 130 centov za liter, v závislosti od čerpacej stanice – smerom k centru/na frekventovaných uliciach ide cena vyššie, niekedy i o 10 centov. Odborníci však tvrdia, že tento pokles je oproti pôvodnej hodnote len dočasný a spôsobený aktuálnym stavom s udalostí s ropou na svetových trhoch a cena pôjde opäť hore. Napriek tomu je zaujímavé vidieť, že benzín môže klesnúť o 33% v priebehu 4 mesiacov. Hádam súčasná cenová línia vydrží do konca leta, aby sme cestovali za „lacnejšie“!

Nový týždeň začal tradične neskorým vstávaním, no ako Miška poznamenala, nemám sa čo čudovať, keď chodíme posledné tri týždne spávať medzi druhou a pol piatou. Tak sa teda nečudujem. Inak klasika, zas som vstal neskoro, žiadne fitko, do práce som išiel skôr, už na tretiu (zatvárame o desiatej). Ľudí je stále málo, situácia sa nemení. Walter-a (zástupcu šéfa) som sa pýtal na voľno a dovolenky, sľúbil mi, že mi dá dva dni za sebou, čo je super, neodpustil si však blbú poznámku o tom, že som jediný, kto má voľno podľa toho kedy mi to vyhovuje. Postupne si však potvrdzujem pravdu v tom, že kto sa nepýta, nič sa nedozvie, tak som sa opýtal, však prečo nie?! Miška ma prišla vyzdvihnúť z práca, mala chuť na dobrý hambáč, tak sme zašli do „nášho“ podniku, nemecky orientovanej reštaurácie,  Wurst (rovnakí majitelia ako Bocce). Ja som si dal 10 oz (cca 280 g.) steak s hranolkami, tak sme sa natlačili dobrou hovädzinkou. Škoda, že som si to neodfotil. Anyway, Miškin stratený kabát sa našiel, tak sme ho išli z Wurstu vyzdvihnúť. To bolo radosti v očiach, slečna splnila, čo sľúbila a domov sme sa vracali nasýtení a s kabátom.

Utorok, práca opäť s Waltrom na pizze, myslím si, že je so mnou spokojný. Na kijiji máme uverejnený inzerát od novembra a dnes prišiel prvý záujemca o prácu na pohovor. Vyzeral mlado, tak som zvedavý, či ho vezmú alebo nie, keďže nemáme problém všetko stíhať v aktuálnom počte. No ak jeden človek vypadne (choroba/dovolenka), bude to drsné. Šéf mi povedal, že napriek tomu, že odišli dvaja kuchári, hľadá iba jednu náhradu. Dnes išlo všetko ako po masle, o ôsmej som mal všetko porobené a frčal som domov. Hecol som sa a uvaril som ľahkú toskánsku polievku, čo je paradajková polievka, no nie z pretlaku, ale celých paradajok, chleba a čerstvej bazalky. Celé obarené paradajky (bez šupky a jadierok), sa na cibuli a cesnaku 15 minút varia, pridajú sa suché tenké plátky chleba (ideálne talianskeho) + vývar a polievka sa  ponechá spolu asi 20 minút povariť. Bazalka  na záver a hotovo, na moje prekvapenie bola super a za hodinku teplá polievka? Sečkóó.

V stredu som mal opäť raz dovolenku, ktorú som tentokrát využil naplno. Stredisko Mt. Norquay v Banffe ponúka jednu stredu v mesiaci celodenný skipass (9-4) za 2 CAD-y a Nojpo chcel ísť, tak sa dala dokopy skupinka 5 ľudí a išli sme. Dušan s Borisom mi požičali celú výbavu, tak som sa rozhodol šancu využiť a neľutujem. Doska ma chytila, stál som na tom síce prvýkrát, no na tretíkrát na kopci som dokázal už zjazdiť celý svah bez pádu, čo je myslím úspech (napriek tomu som sa vracal domov celý boľavý). Počasie vyšlo krásne, fakt mega, pridám aj nejaké to foto. Večer som ešte zmákol navariť francúzske zemiaky a na to aká to je rýchlovka sa mi to podarilo na jednotku.

Vpravo svah, na ktorom som sa celý deň učil krotiť dosku!

Nojpo a môj kanadský úsmev!

Vstávanie ďalší deň sa ukázala ako pravá celotelová bolesť, hehe, do práce som vstal som ako po vojne, dobitý, svalovica na celom tele, som zvedavý ako zvládnem robotu. Robota však v kľude a všetko v pohodlnom tempe, boli aj ľudia, takže sa sťažovať určite nemôžem. Dnes bola špeciálna ponuka v nemu, kolega Derek urobil špecialitu. Skvelú pastu (ramen), škoda, že som ju neodfotil, Derek sa fakt vyznamenal, tak vynikajúce jedlo som dlho nejedol. Stručný opis: špagety na vývare z húb shitake a prerastenej slaninky, k tomu rappini a čerstvá pažítka, 2 krevety z vývaru a plátky nemeckej slaninky Speck, no čistá panenská nádhera!

Víkend bol ako inak zas o robote, v ktorej som začínal o tretej. Tieto rána, keď nechodím do roboty tak sú veľkou stratou času (čo je ako inak moja chyba) - vstať skoro neviem, nič neurobím, no aspoň si dám v kľude obed a raňajky a frčím. Piatok bol super, takmer všetko bolo pochystané, takže večerný nápor sa bez problémov zvládal, zákazníkov sme mali dosť, nikto sa nemôže sťažovať.

V sobotu sa mi na moje vlastné prekvapenie podarilo vstať už o desiatej. Drgol som do mojej "starej" vedľa mňa, tá na mňa zavrčala, tak som ju nechal spať, uvaril som si čerstvú kávu a rozpísal som blog, vonku svieti slniečko, teplota je príjemných -2, no čo vám budem hovoriť, ideálne sobotné ráno. Posledných pár dní pozeráme nejaké dovolenky, ideálne v Karibiku, all inclusive, ale ceny sú mega drahé, v priemere to ide okolo 2500 CAD na izbu v Mexiku v Cancune na 10 dní. Už týždeň trápim internet mojimi žiadosťami a hľadám ideálnu dovolenku. Do úvahy s Mexikom pripadajú Dominikánska republika a Kuba, čo sú podľa viacerých zdrojov najlacnejšie karibské dovolenkové krajiny, no zatiaľ to tak nevyzerá. Asi mám inú predstavu o lacnej dovolenke. Hádam nájdeme niečo lacnejšie, aby sme mohli ísť konečne po X rokoch spolu niekam sa válať v piesku. Walter z práce mal pri mojej žiadosti o 10 dní zas blbé poznámky, no toto začínam ignorovať. Pomaly, ale isto!

Po práci sme sa stretli s kolegami na pivku a aj Kanaďania sa vedia pekne zabaviť a rozbiť. Akcia sa pekne sa to pretiahla, nakoniec som ľahol do postele niečo pred šiestou a vstával o druhej poobede, no mám voľno, takže ma nič netlačí. Dlho sme s Miškou spali, takmer do druhej. Pokecali sme na skype s Miškiným bratom Lukym a jeho priateľkou Haničkou, obaja sú ukecaní, ako všetci Česi, prebrali sme, čo je nové a jednoducho sme si vychutnávali pekný deň. Pozreli sme nový film s Danzelom  Washingtonom „The Equalizer“, no moc nás to neoslovilo, Denzel rozbil takmer celú ruskú mafiu v Amerike kvôli 9800 dolárom a samozrejme, jeho princípom; typický americký akčný B-čkový film, trochu sklamanie od Denzela, že vzal takúto ponuku. Večer došli z kopcov kanadských hôr Dušan s Borisom, ktorí sa boli spolu s Heňou tiež vyšantiť a prevetrať svoje dosky a veľmi chválili si. Čo viac si želať? Viac, viac, viac!

17. týždeň v Kanade (5-11.1.2015)

Už je to veľmi dávno, čo som piekol domáci chlebík. Ani neviem prečo som sa toho vzdal, keď mám pocit, že som sa v domácom pečení zlepšoval čo sa týka vizuálnej aj gastronomickej/chuťovej stránky. S odstupom času to vnímam tak, že to bolo zmenou pracovného rozvrhu, keď mi začalo rozdelené voľno streda – nedeľa a počas jedného dňa som sa nedokázal donútiť, keďže som si vždy našiel niečo iné na práci, alebo som sa jednoducho flákal a premohla ma lenivosť. Čo už, voľno je na to, aby si človek oddýchol a nie neustále niečo robil. Iným dôvodom môže byť, že som v Safeway (supermarket) našiel chlieb podobný slovenskému, krájanému, vrátane chuti. Majú tri, z toho jeden je panini, jeden je žitný a tretí som ešte nemal, no žiaden z nich nestojí viac ako 3,5 CAD, čo je vzhľadom na množstvo, takmer 1 Kg slušný pomer „cena – výkon“. Konkurenčný Co-Op predáva podobné európske chleby za konštantných 5 CAD, bez výnimky. Chleby v európskych pekárňach sú na tom cenovo rovnako. Bez ohľadu na množstvo ponúkaného tovaru chcem vytrvať a zlepšiť moje schopnosti ako aj chuť domáceho chleba, ktorý má stále viac do seba ako kupovaný. Držte mi palce!

Tento týždeň je druhý so zmenenými otváracími hodinami. Management sa snažil vyrovnať výpadok v hodinách, takže niekto končí skôr, niekto nastupuje skôr, mám pocit, že to celkovo vyvážené. Rovnako aj kolegovia, ktorí v 99% prípadov zatvárali sa potešili, že nebudú domov chodiť o pol druhej ráno, ale minimálne pondelok utorok streda to bude skôr, už o desiatej. S posunom hodín sa spája i to, že treba rýchlejšie všetko poupratovať, pokiaľ chceme o desiatej vypadnúť, čo sa nie vždy darí, takže zatiaľ sa končí vo väčšine prípadov okolo pol jedenástej.

Situácia so zákazníkmi je podobná ako v ostatných týždňoch, človek si hľadá robotu, kde je, robí úmyselne pomalšie, aby vyzeral veľmi zaneprázdnene. Zatiaľ sa to relatívne darí. Ľudí počas týždňa chodí pomerne málo, obedy sú slabé, večere ako kedy, no predvianočne obdobie to ani zďaleka nie je. Treba však vydržať, čoskoro sa biznis opäť rozbehne aj u nás a zákazníci sa vrátia!

Na moje, i mnohých kolegov, veľké prekvapenie bol piatok mimoriadne busy, zákazníkov, prišlo nevídane veľa, takže na našej strane panovala veľká spokojnosť. Na sobotu som preto chystal poriadne zásoby, no bolo to omnoho slabšie, biznis bol,  no nie ako v piatok, takže bez problémov zvládnutý víkend.

V stredu som mal voľno a detská časť mojej osobnosti zatúžila po hre. Už na Slovensku som si kúpil Game of thrones a Civilizáciu, čo sú strategické hry a vždy keď sme ich hrali sa to pretiahlo na niekoľko hodín, často blízko k číslici 10! Tu som však nemal záujem kupovať si drahú strategickú hru, skôr som chcel niečo dynamické, čo sa začne a o dve hodiny ukončí. Keďže som fanúšik československej klasiky Dostihy a sázky, vsadil som na jej zaoceánsku obdobu a kúpil Monopoli, čo sa ukázalo ako presne rovnaká hra, čo sa týka rozostavenia políčok, ceny nehnuteľností. Jediný rozdiel je, že v hre sú dve kocky, inak je to rovnaké. Keďže som sa riadne plesol po vrecku, kúpil som rovno ďalšiu hru Cargo Noir.

Cargo Noir

Hneď v stredu sme s chalanmi rozbehli kolo Monopoli, ukázalo sa však, že pri neochote vzdať sa jedného v prospech iného hra ostáva na mŕtvom bode a následne sme iba krúžili kolá a nič extra sa nedialo. Pokračovali sme vo štvrtok a konečne prebehli nejaké predaje a výmeny. Boris s Dušanom sa dostali na koňa a jednoznačne viedli, no hru sme neskončili ani dnes. V nedeľu sa mi podarilo chalanov presvedčiť a rozohrali sme Cargo Noir. Hra je celkom zábavná a kvalitne urobená, no absolútne jej chýba interakcia medzi hráčmi, chýba jej prvok, ktorý by hru hecoval, v podstate ide o navyšovanie ponúk a kúpu kariet, ktoré na konci hry spočítate a vyvstane víťaz. V našom prípade sa po hodine a pol od začiatku stal víťazom Borko, ktorý mal cez 200 víťazných bodov. Zahrali sme si, hra netrvala dlho, no čakal som od nej o čosi viac, najmä keď ma predajca presviedčal o jej výborných recenziách.

Prvý novoročný týždeň som ukončil jednoduchým gastronomickým zážitkom a to mojim obľúbeným kotlíkovým bravčovým gulášom. Veľmi jednoduchý recept a s pridaním domáceho cesnaku a majoránky sa z neho stala exkluzivita. Navaril som takmer 5 litrov a nevydržal ani 24 hodín a len sa po ňom zaprášilo. S Miškou sme si veľmi pochutnali a aj Borko pochválil. Po kvalitnej hre a guláši som sa vybral za Miškou, ktorá dnes mala staff párty (akciu pre zamestnancov), a tí si mohli priviesť rodinných príslušníkov a priateľov, čo bolo fajn. Najskôr mali spoločnú večeru a neskôr sa presunuli do podniku Commonwealth, kde som bol aj ja a musím povedať, že som rád stretol kolegov zo St.James. Pokeckali sme, vypilo sa a o druhej zavreli a išlo sa domov. Čo však čert nechcel, šatniarka dala Miškin kabát nejakej druhej babene, ktorá bola opitá a vraj hystericky plakala. Tak na naše prekvapenie sme jej nechali kontaktné údaje a sľúbila, že sa nám ozve a kabát od dotyčnej zoženie. Miške nebolo všetko jedno, keďže ten kabát bol drahý vianočný darček od jej mamky. Došli sme domov bez kabátu a dúfali v to, že slečna šatniarka svoj sľub splní. Čo na to povedať? Celá situácia bola tak trpká, že jej dám jedine LOL!

16. týždeň v Calgary (29.12.2014 - 4.1.2015) - Vitaj rok 2015

Je sobotné ráno 17.1.2015, pijem čerstvú kávu a s odstupom času sa opäť venujem blogu. Vonku svieti slniečko, teplota sa pohybuje okolo nuly, takže Kanaďania odkladajú zimné veci, hehe. Chalani sú v práci, Miška spí a ja si užívam chvíľu pohody, ticha, kľudu a vône kávy. Do rytmu písania mi hrá Netsky a počúvam pohodový drum&bass. Toť moja reflexia. Iste, niečo ma aj trápi, napr. Kam na dovolenku, či kde budem o rok, no to momentálne hádžem za hlavu a nechávam sa unášať prebiehajúcim momentom a zvukom bitia mojich prstoch po klávesnici.

Nový týždeň začal opäť heslom mojich kanadských kolegov, „Another day, another dollar“ (ťažko hľadám slová pre ideálny preklad, niečo ako ďalší deň, ďalší dolár =práca a peniaze). Zaujímavé vysvetlenie ponúka wiki slovník, ktorý túto frázu definuje ako odkaz na rovnováhu a balans v živote, rutinu, „normálnosť“.  Miška aj chalani mali dnes voľno. Každopádne som sa premohol a doobeda som naklusal do fitka a dal si pekne do tela. Je to vyslobodzujúci pocit, keď ste sami vo fitku, po celom priestore duní Kontrafakt a keď z tela dostanem prebytočnú energiu. Na piatu som tradične nastúpil v práci a nemilo som zistil, že skracujeme otváracie hodiny, dohromady o 15 hodín týždenne. Či sa tento príkaz stane trvalým alebo nie sa nedá povedať, no podobný krok som očakával od managementu už dávnejšie. Sám som zvedavý, ako na tom budem s hodinami. Namiesto o jednej ráno sme robotu skončili už o jedenástej, no na moje sklamanie prišiel malý liek v podobe čapovaného pivka s kolegami, podebatovali sme. Verím, že to nebolo naposledy a niečo podobné ešte spáchame.

Utorok bol posledným dňom pred Silvestrom a rozmýšľali sme kam pôjdeme. Rozhodnutia sa ujal Dušan ako zakladajúci člen Party shit approved formácie a ten zúžil výber na dve lokality, Night Owl, rockový klub alebo National, bar, pub a reštaurácia v jednom. Všade sa požadovalo vstupné, resp. lístok, niečo ako ohňostroj na námestí tu nie je, takže bar bol jednoznačná voľba. Rozhodnutie nakoniec padlo v prospech Night Owl, kde majú byť rockové kapely, takže bude dobre. Dohodli sme sa aj s Nojpom a Heňou, že prídu k nám a pôjdeme tam spolu. Ozaj, aby som nezabudol, v utorok som odatestoval reštauráciu Bali, síce iba ich polievkou, ale stála za to. Bali je vietnamská reštaurácia, kde je jednou z hlavných ingrediencii kokosové mlieko. Polievka bola hovädzí vývar s kúskami hovädziny a kokosovým mliekom, bambusovými výhonkami, zeleninou a rezancami. Pol litra polievky za 10 CAD, ale stálo to za to, nepochybne tam určite pôjdem na večeru.

Stredu mám tradične voľníčko, dnes je Silvester, chalani sú stále doma, ešte nerobia tento týždeň, no Miška musí zarábať cash, tak šla. Večer má prísť Tomáš s Heňou, chceli sme niečo pripraviť, tak sme s Dušom a Borkom urobili jednoduché jednohubky, aby bolo do čoho zahryznúť. Silvestrovali a popíjali sme už od obeda. Heňa večer doniesla nejaké pečivko a koláče, takže hladní sme neboli, popilo sa a pred desiatou sme vyrazili do Night Owl. Miška končila o jedenástej, tak som bol počkať a nasmerovali sme si to rovno do klubu. Ako poctiví Slováci a Češka sme to potiahli do záverečnej, čo v Kanade predstavuje 02:00 a po druhej vám tu už nedajú ani pivo. Tak som sa pohádal s barmanom a ten mi slušne vysvetlil, že zákony im zakazujú podávať alkohol. Toto mi bolo v práci vysvetlené tým, že by Kanaďania pili stále, keby obmedzenie podávania alkoholu neexistovalo, čomu ja neverím, no ale čo už. Barmana sa mi nepodarilo ani podplatiť, čo som celkom rád, a o pol tretej sme s Mišiakom odchádzali z Night Owl ako poslední dvaja zákazníci a stačilo mi. Musím povedať, že mega akcia, obaja chalani boli úspešní v zmysle „Made in Canada“, takže novoročná akcia sa nadmieru podarila.

Štvrtok sa do roboty veru nikomu nechcelo, Nojpo začínal už o pol jedenástej, potom Miška a ja som išiel na tretiu. Obaja sme končili o jedenástej, takže som Mišiaka vyzdvihol a išli sme spolu domov. Roboty je v tomto ponovoročnom a povianočnom období málo, ľudia sú vyhádzaní z peňazí, splácajú kreditné karty, takže biznis sa tomu nechcene prispôsobí.

Víkend prebehol bez problémov na všetkých frontoch, chalani doma ešte oddychujú, v reštauračnom biznise práce veľa nie je, takže každý sa snaží tváriť, že niečo dôležité robí, navyše s Novým rokom má veľa ľudí asi predĺžený víkend, takže mesto je prázdne, rovnako aj stoly barov a reštaurácii. V nedeľu bol Boris v Talizmane na basketbale, po prvýkrát od príchodu do Calgary. Podľa jeho vlastných slov čakal niečo lepšie, no zahral si, zahádzal si, takže bol spokojný. Nabudúce musím ísť s ním.

Na záver toho týždňa napíšem moje predsavzatie, a tým je chodiť skôr spať a skôr vstávať z postele, aby som si rána urobil produktívnejšie a prestať s tým, že sa rozhýbem o jednej poobede. Sám som zvedavý, ako toto dodržím.

Šťastný a úspešný nový rok 2015 Vám prajem, milí priatelia čitatelia!

Šťastné a veselé Vianoce alebo 15. týždeň v Calgary (22.12.-28.12.)

Nedávno som si vymenil niekoľko pôšt s priateľmi a zistil som veľmi príjemné ohlasy na obsah a to aj napriek tomu, že život každého človeka postupne spadá do určitého stereotypu. Pobyt v Calgary nie je výnimkou. Často napriek možnostiam uprednostním dlhodobý cieľ, ktorý sa snažím dosiahnuť, aby som sa mohol pohnúť ďalej. Je to kompromis, no inak to v živote asi nejde. Človek nemôže mať všetko. Verím, že ohlasy budú aj naďalej pozitívne a blog pomôže ľudom, ktorí sa do Kanady v najbližších mesiacoch vyberú.  Všetkým čitateľom chcem touto cestou poďakovať a v tomto sviatočnom období i zapriať príjemné a pokojné prežitie Vianočných sviatkov.

Na začiatok týždňa sme si dali s Mišiakom už tradičné, no tentokrát predvianočné upratovanie. Mojim silným zvykom, ktorý chcem meniť – nechávanie si všetkého na poslednú chvíľu, tak som sa pred prácou a po upratovaní pustil do vianočného pečiva. Času veľa nebolo, nakoľko som, ako inak, vstával extrémne neskoro. Cieľom bolo pripraviť cesto na linecké kolieska, vanilkové rožky a urobiť kokosovú nepečenú roládu. Zvládol som to, i keď na tesno, cesto ležalo v chladničke a roláda sa chladila na balkóne, hneď potom som frčal na piatu do práce. Plnohodnotný deň! Aby som nezabudol, dnes mi prišiel prvý vianočný darček pre Mišku, verím, že do Štedrého dňa prídu aj ďalšie.

Takto to vyzerá, keď varím ja, alebo ako Miška hovorí: "Varíš skvele, ale je po tebe strašný bordel"

V utorok sme s Miškou vstávali spolu do práce, takže to bolo super, keď som večer prišiel domov, mal som plán pokračovať v prípravách, no fakticky sa mi nechcelo, tak som sa na to vykašľal a povedal si, že to stihnem v stredu, na Štedrý deň – ako inak – na poslednú chvíľu.

Štedrý deň som mal budíček o deviatej, najmä kvôli robote, ktorú som chcel zmáknuť. Dušan s Borisom museli ísť do práce, no o pol druhej už boli doma. Ja som túto situáciu využil a uzurpoval som si kuchyňu pre seba. Začal som cca o desiatej a posledné veci som dokončil o pol štvrtej. Šťastie, že Miška aj Borko si urobili šalát deň dopredu, takže sme sa v kuchyni nemotali všetci. Pre Dušana aj Borisa som robil kapustnicu do veľkého hrnca a s Dušom sme urobili majonézový šalát. Od maminy som dostal vianočné oblátky a mali sme aj jablko, cesnak a všetko potrebné. Mišiačik zvykne papať cez Vianoce vývar s pečienkovými knedlíčkami, tak som trochu pomohol s pečienkami a najmä, snažil sa urobiť koláče, ktoré napriek veľkej snahe boli doslova bojom v kuchyni. Lineckých som urobil iba 9!!! A z vanilkových rožkov boli vanilkové trhance, keďže mi cesto nedržalo pohromade. Hlavným chodom boli ryby, u mňa pečený pstruh, Miška mala tradične vyprážaného kapra a chalani stavili na filety z lososa. Takže je možno povedať, že sme mali pekné česko-slovensko-kanadské Vianoce. Všetkýcm chutilo, takže maximálna spokojnosť. Sranda bola, keď Miška cestou z obchodu dostala od susedov vianočnú tortu, ktorú sme, ako inak, brali všetkými desiatimi. K tomu chalani kúpili vianočné pečivko, Borko prihodil medovníky, takže aj u nás boli štedré Vianoce!

Miška ešte stihla krásne vyzdobiť bytík a veru sa jej to podarilo, krásny stôl bude aj na fotodokumentácii. 

Moje vanikové trhance, hehe

A 9 lineckých koliesok.

Mimoriadne som sa potešil keď som pod stromčekom našiel vodnú fajku, tabaky a uhlíky, paráda! Miška musela byť veľmi dobrá, lebo jej slovenský Ježiško priniesol dres Jaromíra Jágra (New Jersey Devils). Pod stromčekom sa ešte objavila vedomostná hra a hrejivé želiezka do mrazu do rukavíc pre Borisa. Druhý deň bolo všetko zavreté, všetci sme boli doma, takže hody pokračovali. Bonusom bolo celodenné špeciálne vysielanie NBA, od desiatej do polnoci, takže sme si to, my basketbaloví priaznivci vskutku vychutnali. Žiaľ sneh nám na Vianoce chýbal. On však príde, toho sa vôbec nebojím. Pri tejto myšlienke sa ako na povel spustilo jemné sneženie, čo mi vykúzlilo úsmev na tvári. Boli sme si zahrať biliard a pokračovali celý deň v hodoch, dopísal som zmeškané blogy, čo viac si želať?! 

Predvečerná pohoda

Ježiškoooo!

Na víkend sme už išli do práce, no po Vianociach sú asi ľudia vyhádzaní z peňazí, takže úplná pohodička a klídek, skôr zle ako pohoda, nakoľko bude menej hodín aj peňazí. Mám taký pocit, že podobný trend sa bude ťahať až do konca januára. V sobotu boli obaja borci na horách v stredisku Sunshine odtestovať svoje dosky. Boli spokojní, napriek množstvu ľudí tam vraj je dosť trás, takže sa to perfektne rozdelilo a dalo sa. Poobede však prišlo sneženie a podmienky sa im zhoršili a o pol štvrtej balili výstroj a smerovali, kam inak, ako do Tim Hortons-a na čokoládu a domov. Tim je lacný kanadský Starbucks („kaviareň“).

Bez všetkého musím povedať, že sviatky napriek tomu, že neboli prežité v kruhu rodiny, boli hojné, pokojné a užili sme si ich plnými dúškami. Pred rokom sme si nevedeli predstaviť, že Vianoce 2014 strávime všetci štyria pri jednom stole a zrazu to tak bolo. Nepochybne každému z nás chýba rodina, no vytvorili sme si príjemné prostredie aj tu, v Calgary. A to sa počíta!

Na záver prikladám ešte niekoľko Dušanových pekných fotiek od nášho vianočného stola: