17. týždeň v Kanade (5-11.1.2015)

Už je to veľmi dávno, čo som piekol domáci chlebík. Ani neviem prečo som sa toho vzdal, keď mám pocit, že som sa v domácom pečení zlepšoval čo sa týka vizuálnej aj gastronomickej/chuťovej stránky. S odstupom času to vnímam tak, že to bolo zmenou pracovného rozvrhu, keď mi začalo rozdelené voľno streda – nedeľa a počas jedného dňa som sa nedokázal donútiť, keďže som si vždy našiel niečo iné na práci, alebo som sa jednoducho flákal a premohla ma lenivosť. Čo už, voľno je na to, aby si človek oddýchol a nie neustále niečo robil. Iným dôvodom môže byť, že som v Safeway (supermarket) našiel chlieb podobný slovenskému, krájanému, vrátane chuti. Majú tri, z toho jeden je panini, jeden je žitný a tretí som ešte nemal, no žiaden z nich nestojí viac ako 3,5 CAD, čo je vzhľadom na množstvo, takmer 1 Kg slušný pomer „cena – výkon“. Konkurenčný Co-Op predáva podobné európske chleby za konštantných 5 CAD, bez výnimky. Chleby v európskych pekárňach sú na tom cenovo rovnako. Bez ohľadu na množstvo ponúkaného tovaru chcem vytrvať a zlepšiť moje schopnosti ako aj chuť domáceho chleba, ktorý má stále viac do seba ako kupovaný. Držte mi palce!

Tento týždeň je druhý so zmenenými otváracími hodinami. Management sa snažil vyrovnať výpadok v hodinách, takže niekto končí skôr, niekto nastupuje skôr, mám pocit, že to celkovo vyvážené. Rovnako aj kolegovia, ktorí v 99% prípadov zatvárali sa potešili, že nebudú domov chodiť o pol druhej ráno, ale minimálne pondelok utorok streda to bude skôr, už o desiatej. S posunom hodín sa spája i to, že treba rýchlejšie všetko poupratovať, pokiaľ chceme o desiatej vypadnúť, čo sa nie vždy darí, takže zatiaľ sa končí vo väčšine prípadov okolo pol jedenástej.

Situácia so zákazníkmi je podobná ako v ostatných týždňoch, človek si hľadá robotu, kde je, robí úmyselne pomalšie, aby vyzeral veľmi zaneprázdnene. Zatiaľ sa to relatívne darí. Ľudí počas týždňa chodí pomerne málo, obedy sú slabé, večere ako kedy, no predvianočne obdobie to ani zďaleka nie je. Treba však vydržať, čoskoro sa biznis opäť rozbehne aj u nás a zákazníci sa vrátia!

Na moje, i mnohých kolegov, veľké prekvapenie bol piatok mimoriadne busy, zákazníkov, prišlo nevídane veľa, takže na našej strane panovala veľká spokojnosť. Na sobotu som preto chystal poriadne zásoby, no bolo to omnoho slabšie, biznis bol,  no nie ako v piatok, takže bez problémov zvládnutý víkend.

V stredu som mal voľno a detská časť mojej osobnosti zatúžila po hre. Už na Slovensku som si kúpil Game of thrones a Civilizáciu, čo sú strategické hry a vždy keď sme ich hrali sa to pretiahlo na niekoľko hodín, často blízko k číslici 10! Tu som však nemal záujem kupovať si drahú strategickú hru, skôr som chcel niečo dynamické, čo sa začne a o dve hodiny ukončí. Keďže som fanúšik československej klasiky Dostihy a sázky, vsadil som na jej zaoceánsku obdobu a kúpil Monopoli, čo sa ukázalo ako presne rovnaká hra, čo sa týka rozostavenia políčok, ceny nehnuteľností. Jediný rozdiel je, že v hre sú dve kocky, inak je to rovnaké. Keďže som sa riadne plesol po vrecku, kúpil som rovno ďalšiu hru Cargo Noir.

Cargo Noir

Hneď v stredu sme s chalanmi rozbehli kolo Monopoli, ukázalo sa však, že pri neochote vzdať sa jedného v prospech iného hra ostáva na mŕtvom bode a následne sme iba krúžili kolá a nič extra sa nedialo. Pokračovali sme vo štvrtok a konečne prebehli nejaké predaje a výmeny. Boris s Dušanom sa dostali na koňa a jednoznačne viedli, no hru sme neskončili ani dnes. V nedeľu sa mi podarilo chalanov presvedčiť a rozohrali sme Cargo Noir. Hra je celkom zábavná a kvalitne urobená, no absolútne jej chýba interakcia medzi hráčmi, chýba jej prvok, ktorý by hru hecoval, v podstate ide o navyšovanie ponúk a kúpu kariet, ktoré na konci hry spočítate a vyvstane víťaz. V našom prípade sa po hodine a pol od začiatku stal víťazom Borko, ktorý mal cez 200 víťazných bodov. Zahrali sme si, hra netrvala dlho, no čakal som od nej o čosi viac, najmä keď ma predajca presviedčal o jej výborných recenziách.

Prvý novoročný týždeň som ukončil jednoduchým gastronomickým zážitkom a to mojim obľúbeným kotlíkovým bravčovým gulášom. Veľmi jednoduchý recept a s pridaním domáceho cesnaku a majoránky sa z neho stala exkluzivita. Navaril som takmer 5 litrov a nevydržal ani 24 hodín a len sa po ňom zaprášilo. S Miškou sme si veľmi pochutnali a aj Borko pochválil. Po kvalitnej hre a guláši som sa vybral za Miškou, ktorá dnes mala staff párty (akciu pre zamestnancov), a tí si mohli priviesť rodinných príslušníkov a priateľov, čo bolo fajn. Najskôr mali spoločnú večeru a neskôr sa presunuli do podniku Commonwealth, kde som bol aj ja a musím povedať, že som rád stretol kolegov zo St.James. Pokeckali sme, vypilo sa a o druhej zavreli a išlo sa domov. Čo však čert nechcel, šatniarka dala Miškin kabát nejakej druhej babene, ktorá bola opitá a vraj hystericky plakala. Tak na naše prekvapenie sme jej nechali kontaktné údaje a sľúbila, že sa nám ozve a kabát od dotyčnej zoženie. Miške nebolo všetko jedno, keďže ten kabát bol drahý vianočný darček od jej mamky. Došli sme domov bez kabátu a dúfali v to, že slečna šatniarka svoj sľub splní. Čo na to povedať? Celá situácia bola tak trpká, že jej dám jedine LOL!