Ceny benzínu ma neprestavajú prekvapovať.
Tento týždeň v utorok klesla cena pohonných látok s najnižším oktánovým
číslom pod 80 centov za liter, čo je cca 0,50 € (dokonca cena ďalší týždeň
klesla na 75 centov) . Pre dokreslenie kontextu môjho prekvapenia: v septembri,
kedy sme prišli sa ceny pohybovali okolo 110 - 130 centov za liter, v závislosti
od čerpacej stanice – smerom k centru/na frekventovaných uliciach ide cena
vyššie, niekedy i o 10 centov. Odborníci však tvrdia, že tento pokles
je oproti pôvodnej hodnote len dočasný a spôsobený aktuálnym stavom s udalostí
s ropou na svetových trhoch a cena pôjde opäť hore. Napriek tomu je zaujímavé vidieť,
že benzín môže klesnúť o 33% v priebehu 4 mesiacov. Hádam súčasná cenová línia
vydrží do konca leta, aby sme cestovali za „lacnejšie“!
Nový týždeň začal
tradične neskorým vstávaním, no ako Miška poznamenala, nemám sa čo čudovať, keď
chodíme posledné tri týždne spávať medzi druhou a pol piatou. Tak sa teda nečudujem. Inak klasika, zas som vstal neskoro, žiadne fitko, do práce som išiel
skôr, už na tretiu (zatvárame o desiatej). Ľudí je stále málo, situácia sa
nemení. Walter-a (zástupcu šéfa) som sa pýtal na voľno a dovolenky, sľúbil mi, že
mi dá dva dni za sebou, čo je super, neodpustil si však blbú poznámku o tom,
že som jediný, kto má voľno podľa toho kedy mi to vyhovuje. Postupne si však
potvrdzujem pravdu v tom, že kto sa nepýta, nič sa nedozvie, tak som sa opýtal,
však prečo nie?! Miška ma prišla vyzdvihnúť z práca, mala chuť na dobrý
hambáč, tak sme zašli do „nášho“ podniku, nemecky orientovanej reštaurácie, Wurst (rovnakí majitelia ako Bocce). Ja som
si dal 10 oz (cca 280 g.) steak s hranolkami, tak sme sa natlačili dobrou
hovädzinkou. Škoda, že som si to neodfotil. Anyway, Miškin stratený kabát sa
našiel, tak sme ho išli z Wurstu vyzdvihnúť. To bolo radosti v očiach,
slečna splnila, čo sľúbila a domov sme sa vracali nasýtení a s kabátom.
Utorok, práca opäť s Waltrom na pizze,
myslím si, že je so mnou spokojný. Na kijiji máme uverejnený inzerát od
novembra a dnes prišiel prvý záujemca o prácu na pohovor. Vyzeral
mlado, tak som zvedavý, či ho vezmú alebo nie, keďže nemáme problém všetko
stíhať v aktuálnom počte. No ak jeden človek vypadne (choroba/dovolenka),
bude to drsné. Šéf mi povedal, že napriek tomu, že odišli dvaja kuchári, hľadá
iba jednu náhradu. Dnes išlo všetko ako po masle, o ôsmej som mal všetko porobené
a frčal som domov. Hecol som sa a uvaril som ľahkú toskánsku polievku, čo
je paradajková polievka, no nie z pretlaku, ale celých paradajok, chleba a čerstvej
bazalky. Celé obarené paradajky (bez šupky a jadierok), sa na cibuli a cesnaku
15 minút varia, pridajú sa suché tenké plátky chleba (ideálne talianskeho) + vývar
a polievka sa ponechá spolu asi 20 minút
povariť. Bazalka na záver a hotovo, na
moje prekvapenie bola super a za hodinku teplá polievka? Sečkóó.
V stredu som mal
opäť raz dovolenku, ktorú som tentokrát využil naplno. Stredisko Mt. Norquay v Banffe
ponúka jednu stredu v mesiaci celodenný skipass (9-4) za 2 CAD-y a Nojpo
chcel ísť, tak sa dala dokopy skupinka 5 ľudí a išli sme. Dušan s Borisom
mi požičali celú výbavu, tak som sa rozhodol šancu využiť a neľutujem.
Doska ma chytila, stál som na tom síce prvýkrát, no na tretíkrát na kopci som
dokázal už zjazdiť celý svah bez pádu, čo je myslím úspech (napriek tomu som sa vracal domov celý boľavý). Počasie vyšlo
krásne, fakt mega, pridám aj nejaké to foto. Večer som ešte zmákol navariť
francúzske zemiaky a na to aká to je rýchlovka sa mi to podarilo na
jednotku.
 |
| Vpravo svah, na ktorom som sa celý deň učil krotiť dosku! |
 |
| Nojpo a môj kanadský úsmev! |
Vstávanie ďalší deň sa ukázala ako
pravá celotelová bolesť, hehe, do práce som vstal som ako po vojne, dobitý,
svalovica na celom tele, som zvedavý ako zvládnem robotu. Robota však v kľude
a všetko v pohodlnom tempe, boli aj ľudia, takže sa sťažovať určite
nemôžem. Dnes bola špeciálna ponuka v nemu, kolega Derek urobil
špecialitu. Skvelú pastu (ramen), škoda, že som ju neodfotil, Derek sa fakt
vyznamenal, tak vynikajúce jedlo som dlho nejedol. Stručný opis: špagety na vývare
z húb shitake a prerastenej slaninky, k tomu rappini a čerstvá pažítka, 2
krevety z vývaru a plátky nemeckej slaninky Speck, no čistá panenská nádhera!
Víkend bol ako inak
zas o robote, v ktorej som začínal o tretej. Tieto rána, keď nechodím
do roboty tak sú veľkou stratou času (čo je ako inak moja chyba) - vstať skoro neviem, nič neurobím, no aspoň
si dám v kľude obed a raňajky a frčím. Piatok bol super, takmer všetko bolo
pochystané, takže večerný nápor sa bez problémov zvládal, zákazníkov sme mali
dosť, nikto sa nemôže sťažovať.
V sobotu sa mi na moje vlastné
prekvapenie podarilo vstať už o desiatej. Drgol som do mojej "starej"
vedľa mňa, tá na mňa zavrčala, tak som ju nechal spať, uvaril som si čerstvú
kávu a rozpísal som blog, vonku svieti slniečko, teplota je príjemných -2, no
čo vám budem hovoriť, ideálne sobotné ráno. Posledných pár dní pozeráme nejaké
dovolenky, ideálne v Karibiku, all inclusive, ale ceny sú mega drahé, v priemere
to ide okolo 2500 CAD na izbu v Mexiku v Cancune na 10 dní. Už týždeň
trápim internet mojimi žiadosťami a hľadám ideálnu dovolenku. Do úvahy s Mexikom
pripadajú Dominikánska republika a Kuba, čo sú podľa viacerých zdrojov
najlacnejšie karibské dovolenkové krajiny, no zatiaľ to tak nevyzerá. Asi mám
inú predstavu o lacnej dovolenke. Hádam nájdeme niečo lacnejšie, aby sme
mohli ísť konečne po X rokoch spolu niekam sa válať v piesku. Walter z práce
mal pri mojej žiadosti o 10 dní zas blbé poznámky, no toto začínam
ignorovať. Pomaly, ale isto!
Po práci sme sa stretli
s kolegami na pivku a aj Kanaďania sa vedia pekne zabaviť a rozbiť.
Akcia sa pekne sa to pretiahla, nakoniec som ľahol do postele niečo pred
šiestou a vstával o druhej poobede, no mám voľno, takže ma nič netlačí. Dlho
sme s Miškou spali, takmer do druhej. Pokecali sme na skype s Miškiným bratom
Lukym a jeho priateľkou Haničkou, obaja sú ukecaní, ako všetci Česi, prebrali
sme, čo je nové a jednoducho sme si vychutnávali pekný deň. Pozreli sme nový
film s Danzelom Washingtonom „The
Equalizer“, no moc nás to neoslovilo, Denzel rozbil takmer celú ruskú mafiu v Amerike kvôli 9800 dolárom a samozrejme, jeho princípom; typický americký akčný B-čkový film, trochu sklamanie od Denzela, že vzal
takúto ponuku. Večer došli z kopcov kanadských hôr Dušan s Borisom, ktorí
sa boli spolu s Heňou tiež vyšantiť a prevetrať svoje dosky a veľmi
chválili si. Čo viac si želať? Viac, viac, viac!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára