pondelok 9. februára 2015

19.ty týždeň v Calgary (19.1.-25.1.2015)

Hľadanie dovolenky je celkom úmorný proces, hlavne pre mňa. Ako s každým mojim nákupom je spojené neustále prehľadávanie Internetu kvôli lepšej cene, čítanie mnohých komentárov a hodnotení od iných cestovateľov. Takže z troch krajín idem vyčleniť jednu, v nej nájsť ideálny rezort s dostupnou cenou a hodnoteniami, ktoré ma upokoja a dokážu donútiť môj prst kliknúť na myš s ikonou book/zarazervovať. Dovolenka nás bude stáť dosť peňazí, takže nechcem urobiť žiadne unáhlené rozhodnutie, no nemôžem s tým ani príliš otáľať, nakoľko ceny sa menia každý deň. Sám som zvedavý, čo nájdem.

Na moje prekvapenie mi hneď ďalší týždeň začal voľníčkom – Walter splnil sľub a dal mi dva dni voľna – nedeľa a pondelok, čo je mega. Tým pádom môžeme s Miškou dovolenkovať spolu. Spoločný deň sme využili a po dobrom spánku a skype s rodinou som plánoval upiecť domáci chlieb, no opäť mi to časovo nevyšlo. Namiesto varenia sme sa rozhodli pre výlet do mesta, konkrétne do Superstoru, kde sme plánovali urobiť po dlhom čase veľký nákup a doplniť zásoby chladničke a mrazničke. So snahou o ušetrenie som napísal zoznam, čo chceme kúpiť a toho sme sa až na pistácie, worcester a pikantú omáčku držali, no aj tak sme nechali v obchode 170 CAD. Za 4 CAD som zohnal strúhadlo a hneď večer som ho odtestoval a urobil haruľu/zemiakové placky. Zastavili sme sa i v Chinooku (najväčšom nákupnom centre v meste), kde ma prekvapila chuť na nakupovanie, čo sa mne nestáva a kúpil som si čiapku Hollister, dve mikiny Aeropostale a na v Sportcheck mali zľavu na turistické topánky, tak som sa buchol po vrecku a so zľavou kúpil krásne Salomon-y.



Utorok je asi môj najobľúbenejší deň v práci, nakoľko začínam už o jedenástej a končím o ôsmej večer, takže domov prídem ako normálny človek, relatívne a teda zo dňa ešte niečo mám. Na večeru som si urobil syrovú pizzu, už som našiel správnu kombináciu syrov, ktoré mi chutia. Večeru som si vylepšil niekoľkými kúskami nemeckej slaniny Speck a veru bola spokojnosť. Miška končila neskoro, tak som ju bol počkať v práci a išli sme spolu domov.


Novinkou v práci je nový člen kuchynského tímu, mladý asi 20-ročný Tyler. Šéf ma požiadal, aby som mu ukázal moje stanovisko, zaučil ho do všetkých receptov a prípravných procesov. Okrem môjho sa zaúčal aj na ostatných postoch, takže predpokladám, že bude univerzál. Plus, podľa rozvrhu ma bude počas víkendu a v mojej neprítomnosti zastupovať.  Zatiaľ mu ide robota pomerne pomaly, no to sa nepochybne rýchlo zmení.


Víkend sa opäť rýchlo priblížil. Piatok bola už tradične makačka do polnoci a po príchode sme s Miškou a chalanmi zbehli do blízkej krčmy Brewsters, kde sme si dali dve chladené a orosené odmeny - boli dve ráno a už nás hnali von. V Calgary, asi celkvo v Kanade platí, že po druhej ráno je zakázané nalievať alkohol, tak sme sa teda pobrali domov. Sobota sa niesla v rovnakom duchu ako piatok, aspoň pre mňa – pracovnom. Biznis bol, zákazníci tiež, príprava solídna. Niečo sa, ako vždy, postíhalo až na poslednú chvíľu. Umývač riadu dnes opäť neprišiel, čo sa stalo za posledné dva týždne už po niekoľkýkrát. Šéfovi došla trpezlivosť a Sengar dostal okamžitú výpoveď. Celkom som z toho vyťažil ja, nakoľko som po práci umýval riady, každý dolár dobrý, no nie?

V nedeľu bolo vonku prekrásne slnečné počasie, takmer 10 stupňov a ľudia okamžite ožili a vyšli von. S Miškou sme poobede išli do neďalekého Prince parku a užívali si teplé slnenčné lúče. Veľa ľudí behalo či bolo s rodinami, takže park je populárny a zároveň dosť veľký, aby sa tam mohlo praktizovať dostatok aktivít. Zaujímavé bolo sledovať pohľad na rieku , kde sa hromadili obrovsky kusy ľadu.

Po návrate som sa vrátil k lustovaniu dovoleniek a po dlhom bádaní som našiel zaujímavý rezort na Kube, tzv. Cayo Coco, čo zatiaľ nie je mainstreem, a na celej dĺžke pobrežia je iba 11 hotelov, ktoré sú obkolesené džungľou, takže to bude doslova dovolenka v divočine. Hodnotenia sú vynikajúce a i cena zodpovedá nášmu rozmedziu, takže sme sa to rozhodli zarezervovať. Som tomu veľmi rád, nakoľko posledné dva týždne som stávil veľa času nad porovnaním rezertov, hotelov a všemožných faktov. Pobyty sú však iba na 7, respektíve 14 dní, takže z našich plánov upustíme a ideme len na týždeň, nie 10 dní ako sme plánovali na začiatku. Rezervácia nebola potvrdená, vyskytol sa problém s platbou, takže to budem musieť čo najskôr vyriešiť. Pláž je však nádherná, pozriete sa sami:


Poslednou veľkou novinkou toho týždňa je nákup auta. Boris s Dušanom relatívne dlho hľadali, boli aj na obhliadkach a nakoniec sa rozhodli pre Chevrolet Venture, rok výroby 2000. Auto je van pre 8 ľudí, teda výborne poslúži i na turistiku, aj na vyspanie sa. Navyše sa týmto zvýši mobilita a ušetrí hlavne čas, pretože pri požičiavaní to bola čistá katastrofa. Páni, prajem Vám veľa šťastných kilometrov!



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára