Život v Kanade nie je taký, ako si mnoho
ľudí myslí. Globálne život v cudzine nie je žiadna výhra – iný jazyk, iné
zvyky, iné prostredie. Ani Calgary nie je výnimkou. Z prvotného boom-u sa dostávame
všetci do stavu rovnováhy, kedy sme ako tak zabehnutí v práci, vyznáme sa
v meste a vieme ako to tu funguje. Okrem toho sa však život v Calgary
nijako nelíši od života v Bratislave. Človek chodí každý deň do práce,
platí účty a počas voľna sa snaží nejako zabaviť. Nikomu z nás pečené
holuby do pusy nep dajú, nič tu nie je zadarmo, skôr naopak, všetko je tu
drahšie ako u nás doma. Život v Calgary je pre nás veľkou skúsenosťou
a spôsobom ako spoznať život na Západe, mentalitu ľudí a kultúru za „veľkou
mlákou“ .
Novinkou tohto týždňa je Miškina nová práca.
Nastúpila na čiastočný úväzok do Wurstu, čo je nemecká reštaurácia (už podľa
mena), respektíve skôr podnik a bar. Ťažko charakterizovať, čo Wurst vlastne
je – to je takým miestnym špecifikom - u nás
poznáme diskotéky a čisto tanečné miesta (Uniqe, Sub club, ...), no tu
ľudia chodia v v piatok a sobotu vyfešákovaní do podnikov ako je
Wurst, kde hrá hlasná hudba, ale kde sa i varí a tancuje. Víkendy sú
tam desiatky ľudí, hrá hudba a DJ drží ľudí v rytme. V menú je samozrejme
okrem nemeckej klobás aj steak, hamburger, „halušky“ – respektíve niečo im
veľmi podobné (btw. Varí sa tu výborne) a pri kvantách ľudí tu musí
perfektne fungovať aj kuchyňa. Miška
bola v piatok, nedeľu a pondelok. Piatok veru sama hovorila, že mala
čo robiť a musela sa obracať, kým sa trochu zorientovala, no zvládla to a v nedeľu
po práci už hovorila – pohodičká. Držím jej palce, ale je šikovná, takže to bez
obáv zvládne.
Ja som mal „pondelok, prečo nevariť aj počas voľna?“ – druhý deň
voľna, a rozhodol som sa urobiť si domácu pohodu a klídek. Dopísal
som chýbajúce blogy. Urobil som slovenskú cesnakovú nátierku na kanadský spôsob
– i keď sa tu nedajú nahradiť všetky ingrediencie, musel som zúžitkovať
cesnak, čo mi poslali naši, nakoľko sa začína pomaly kaziť. Takže okrem gulášu
a harule mi nátierka prišla ako ideálny spôsob využitia. K tomu som
urobil trochu francúzskej cibuľovej polievky, nakoľko som mal v chladničke
otvorenú fľašu bieleho vína a cibuľu, takže mi to všetko zapadlo. Mišku
som bol počkať do práce a prelomovo sa mi podarilo zaliesť do postele už o jedenástej
– keďže mám také noblesné ciele, musím vstávať skoro, aby som stíhal.
Na skorom vstávaní tvrdo pracujem a napiek
veľkému boju sa mi v stredu aj štvrtok podarilo vyhrabať sa z postele
už o pol desiatej. Tak ihneď po rannej káve som sa vrhol na ruštinu, takže
misia splnená. Vo štvrtok som sa vybral do Staples, kde som kúpil
veľkoformátový papier na motivačný plagát, o ktorom som minule písal, no
mojim hlavným cieľom bolo zohnať Micro SD pamäťovú kartu do novej kamery. Za 28 CAD som
našiel v zľave 32 GB Verbatim-ku, tak som bol s nákupom spokojný.
Sobota sa niesla v téme Valentína, lásky
a množstva čevernej farby v meste i na TV obrazovke. S Miškou
sme boli v práci, no u mňa sa očakaváný nával ľudí nedostavil, takže
bola bezproblémová sobota. Večer som dal Miške malý darček v podobe maličkosti
z Victoria Secret a zopár drobností.
Som rád, že si rozumieme a tento „sviatok zaľúbených“ nás zbytočne
netraumatizuje, vymeníme si pár drobností
a viac si povieme slovami ako darmi!
Koniec týždňa sa zas nebezpečne priblížil a stým
aj Miškina prvá pracovná nedeľa. Chalani mali voľno, takže každý niečo navrhol,
Boris prišiel s basketbalom v hale, Dušan s bežkovaním. Nakoniec
môj hlas rozhodol pre bežky. Chalani zvolili miesto – West Bragg Creek a už
sa išlo. Najskôr do MAC (obchod s outdoor vecami) požičať bežky a topánky
(15 CAD/deň) a smer Bragg Creek. Cestou nás strašilo, že sme nevideli
takmer žiaden sneh, no keď sme došli trasa bola súvislo pokrytá snehom. Podmienky
neboli ideálne, palice sa nám šmýkali, pretože pod snehom bola ľadová pokrývka,
no dali sme to. Napriek miestam, kde sme museli odopnúť lyže a prejsť kus
pešo sme si tento deň veľmi užili. Boris stál na bežkách druhý a ja dokonca
prvýkrát, takže sa to bez menších pádov neobišlo, no bol to pekný zážitok. Dali
sme cca 7 km v pomalom tempe, takže myslím, že spokojní sme boli všetci.
Večer pokračoval v športovom duchu a vychutnali sme si Zápas hviezd
NBA. Ďalší fantastický deň v Calgary!
.png)
Na záver chcem dodať, že som v obchode s alkoholom
(v Kanade sa dá kúpiť alko iba v špeciálnych obchodoch – podobne ako v USA)
našiel Radler, čomu som sa veľmi potešil, pretože mi to veľmi
chutí a v podniku stojí 0,5l prechovka v priemere 9 CAD (v
likérke 3 doláre), tak som hneď kúpil tri plechovky!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára