Život vie byť veľmi zaujímavý, ako som
písal na začiatku tohto blogu. Momentálnou novinkou, ktorá nás pantá je v zmysle
nemožnosti ostať v Kanade, vyskúšať zas niečo nové, preto sme sa s Miškou
rozhodli pokúsiť sa o získanie pracovných víz na Nový Zéland, kde krajina
ponúka rovnako 12- mesačné víza pre mladých ľudí. To je ďalšia jedinečná šanca
a splnenie cestovateľského sna a spoznanie kultúry, nie z dovolenkového
rezortu, ale z pohľadu človeka, čo tak bude skutočne žiť. Síce iba na rok,
no predsa. Jediný problém bude získanie víza, pre Slovensko je určených IBA 100
miest a minulý rok sa kvóta minula za 3 minúty, takže to bude veľmi, veľmi
ťažké no verím, že sa to obom podarí a takto o rok budem písať blog z opačnej
strany našej krásnej zemegule.
Dneškom začína už dvadsiaty týždeň
nášho pobytu v Kanade a momentálne hodnotím toto obdobie ako „prechodné“.
Prechodné medzi zimou, ktorá mám pocit ani poriadne nebola a jarou, ktorá
však ešte neprišla. Teploty sa veľmi hýbu zo dňa na deň, od +10 po -15 takže je
to také nijaké, navyše s rozhodnutím dovolenky a Nového Zélendu som
musel prehodnotiť priority a neinvestovať do snowboardovej výbavy.
Pri pohľade na zmenený pracovný rozvrh, kedy som v práci
okrem utorku, vždy do noci, mi nebolo bohvie ako. S príchodom Tylera som
očakával aspoň minimálnu zmenu k lepšiemu, tá prišla, no naopak, k horšiemu. Miesto toho, aby
sa mi z práce podarilo vypadnúť skôr, budem mať šichty ešte horšie, piatok
i sobotu až do záverečnej, čo ma vôbec neteší. Rána musím tým pádom nejako
využiť, inak budú iba stratou času. Po novom mám dve motivácie, respektíve
aktivity, ktorým sa chcem do odchodu do práce venovať. Prvou je začať zas makať
vo fitku, kde som už dobrých pár týždňov nebol. Fitko mám zadarmo a je v našom
dobe, takže sa na to musím naučiť. Podľa mnohých zdrojov, trvá návyk 21 dní,
takže po troch týždňoch by sa mi v mozgu mohol vytvoriť nejaký ten vzorec
správania sa.
Druhým spôsobom, ako vyplniť čas je
ruština. Doniesol som si so sebou knihy a plánujem ich využiť, opäť sa
trochu intelektuálne posunúť vpred a myslím, že učiť sa cudzí jazyk je na
to ako stvorený. V práci debatujem po anglicky, počas doobedia si tu budem
štebotať „pa rúsky“.
Aby toho nebolo málo, tak pokiaľ bude
čas a chuť chcem čítať anglickú beletriu, jednak kvôli gramatike, jednak
kvôli rozšíreniu slovnej zásoby. Do toho každé ráno ako tak poupratujem byt,
minimálne kuchyňu stíham. Jediným a najväčším problémom celej mojej teórie
samorealizácie je čas, presnejšie čas, kedy sa budem budiť a vstávať, aby som to stíhal
spolu s prípravou do práce. Nemôžem si dovoliť vstávať o pol dvanástej,
to stíham akurát prd! Takže je čo robiť a na čom pracovať.
Medzi novinky ďalšieho týždňa radím na
prvé miesto drastickú zmenu v pracovnom rozvrhu Mišiaka. Kolegyňa Coleen
dostala výpoveď a kolega Chris si ju u šéfa vypýtal na obedné šichty,
takže začína pondelok – piatok, každý deň
na 6 hodín. Je to super, nakoľko má víkendy voľné, no na druhej strane s mojimi
šichtami (hlave poobednými) sa takmer celý týždeň neuvidíme, čo je na hovno!
Miška bude mať iba 30 hodín, takže uvažuje nad druhou prácou, čiastočným
úväzkom na pár mesiacov, aby čo-to zarobila pre letom, kedy chceme naplno
spoznávať kanadskú prírodu!
V práci ide všetko po starom,
jedinou novinkou je umývač riadu, Ind Ari, ktorý doposiaľ robil u nás dva
dni v týždni, teraz má robiť 5 (vrátane víkendov). Ari je pomalý, asi
120-130 kg chlap, ktorý si berie každú hodinu asi 15 minútové prestávky na
prezeranie videí vo vedľajšej miestnosti s odôvodnením, že je unavený. To
sme ale všetci. V tomto biznise sa prestávky nepoznajú. Som zvedavý, ako
bude pokračovať, zatiaľ nestihol všetko porobiť ani jeden deň a vždy nechal
dosť veľkú kopu na druhý deň.
Cez víkend boli chalani s Heňou odtestovať
nové auto v Banffe, v stredisku Suhnsine, kde im vyšlo prekrásne
počasie a všetci boli nad mieru spokojní. Dokazujú to vysmiate a slnkom
zaliate fotky z centra. Nepríjemne ich prekvapila cesta nazad, kedy
zistili, že im v aute nefunguje kúrenie, čo prestavuje v zime veľký
problém, najmä vzhľadom na fakt, že plánujú týždňový výlet v polovici februára
do Vancouver-u a bez kúrenia to v žiadnom prípade nepôjde . Ihneď
konktovali predajcu, ktorý im sľúbil, že všetko dá do poriadku, no uvidí sa.
V nedeľu 1. Februára management
pripravil vianočnú firemnú párty, v jednom z mestských podnikov.
Chcel som byť pripravený, tak som urobil kotlíkový guláš, v obchode kúpil
dva kusy hovädzieho steaku. Všetko vyšlo podľa predstáv. Táto nedeľa bola
venovaná NFL a Superbowlu (finále amerického futbalu), takže všetky
stanice sa zbláznili a venovali sa zápasu. Počas prestávky prišla Heňa s Nojpom.
Miška kvoli zápasu pracovala a ja som o siedmej odchádzal do mrazivej
noci. Bol som veľmi príjemne prekvapený tím, že všetok alkohol bol zadarmo, okrem
frťanov. Zadarmo boli dokonca aj taxiky z podniku. Od barmana som dostal
lístok, ktorý dostal taxikár. Všetko hradila spoločnosť. Akcie sa zúčastnili
tri podniky, vrátane nášho, ktoré vedú rovnakí majitelia. Príjemným spestrením
bolo karaokre a biliard. Počas párty sa vymenili vianočné darčeky zo
Secret Santa, kde som od Lauren dostal sadu pohárov Sons of Anarchy, tak ma
potešila a príjemne prekvapila. Zábava bola, aj sa potancovalo a o jednej
prestali nalievať a ľudia začali odchádzať domov. S kolegom Mitchom
sme ešte na hodinu zbehli do klubu HIFI, kde sme potrsali a o pol tretej
som nasadol do taxíka a spokojne išiel domov. Akcia na jednotku!
 |
| Sada pohárov ako vianočný dar od môjho Secret Santu |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára