Šťastné a veselé Vianoce alebo 15. týždeň v Calgary (22.12.-28.12.)

Nedávno som si vymenil niekoľko pôšt s priateľmi a zistil som veľmi príjemné ohlasy na obsah a to aj napriek tomu, že život každého človeka postupne spadá do určitého stereotypu. Pobyt v Calgary nie je výnimkou. Často napriek možnostiam uprednostním dlhodobý cieľ, ktorý sa snažím dosiahnuť, aby som sa mohol pohnúť ďalej. Je to kompromis, no inak to v živote asi nejde. Človek nemôže mať všetko. Verím, že ohlasy budú aj naďalej pozitívne a blog pomôže ľudom, ktorí sa do Kanady v najbližších mesiacoch vyberú.  Všetkým čitateľom chcem touto cestou poďakovať a v tomto sviatočnom období i zapriať príjemné a pokojné prežitie Vianočných sviatkov.

Na začiatok týždňa sme si dali s Mišiakom už tradičné, no tentokrát predvianočné upratovanie. Mojim silným zvykom, ktorý chcem meniť – nechávanie si všetkého na poslednú chvíľu, tak som sa pred prácou a po upratovaní pustil do vianočného pečiva. Času veľa nebolo, nakoľko som, ako inak, vstával extrémne neskoro. Cieľom bolo pripraviť cesto na linecké kolieska, vanilkové rožky a urobiť kokosovú nepečenú roládu. Zvládol som to, i keď na tesno, cesto ležalo v chladničke a roláda sa chladila na balkóne, hneď potom som frčal na piatu do práce. Plnohodnotný deň! Aby som nezabudol, dnes mi prišiel prvý vianočný darček pre Mišku, verím, že do Štedrého dňa prídu aj ďalšie.

Takto to vyzerá, keď varím ja, alebo ako Miška hovorí: "Varíš skvele, ale je po tebe strašný bordel"

V utorok sme s Miškou vstávali spolu do práce, takže to bolo super, keď som večer prišiel domov, mal som plán pokračovať v prípravách, no fakticky sa mi nechcelo, tak som sa na to vykašľal a povedal si, že to stihnem v stredu, na Štedrý deň – ako inak – na poslednú chvíľu.

Štedrý deň som mal budíček o deviatej, najmä kvôli robote, ktorú som chcel zmáknuť. Dušan s Borisom museli ísť do práce, no o pol druhej už boli doma. Ja som túto situáciu využil a uzurpoval som si kuchyňu pre seba. Začal som cca o desiatej a posledné veci som dokončil o pol štvrtej. Šťastie, že Miška aj Borko si urobili šalát deň dopredu, takže sme sa v kuchyni nemotali všetci. Pre Dušana aj Borisa som robil kapustnicu do veľkého hrnca a s Dušom sme urobili majonézový šalát. Od maminy som dostal vianočné oblátky a mali sme aj jablko, cesnak a všetko potrebné. Mišiačik zvykne papať cez Vianoce vývar s pečienkovými knedlíčkami, tak som trochu pomohol s pečienkami a najmä, snažil sa urobiť koláče, ktoré napriek veľkej snahe boli doslova bojom v kuchyni. Lineckých som urobil iba 9!!! A z vanilkových rožkov boli vanilkové trhance, keďže mi cesto nedržalo pohromade. Hlavným chodom boli ryby, u mňa pečený pstruh, Miška mala tradične vyprážaného kapra a chalani stavili na filety z lososa. Takže je možno povedať, že sme mali pekné česko-slovensko-kanadské Vianoce. Všetkýcm chutilo, takže maximálna spokojnosť. Sranda bola, keď Miška cestou z obchodu dostala od susedov vianočnú tortu, ktorú sme, ako inak, brali všetkými desiatimi. K tomu chalani kúpili vianočné pečivko, Borko prihodil medovníky, takže aj u nás boli štedré Vianoce!

Miška ešte stihla krásne vyzdobiť bytík a veru sa jej to podarilo, krásny stôl bude aj na fotodokumentácii. 

Moje vanikové trhance, hehe

A 9 lineckých koliesok.

Mimoriadne som sa potešil keď som pod stromčekom našiel vodnú fajku, tabaky a uhlíky, paráda! Miška musela byť veľmi dobrá, lebo jej slovenský Ježiško priniesol dres Jaromíra Jágra (New Jersey Devils). Pod stromčekom sa ešte objavila vedomostná hra a hrejivé želiezka do mrazu do rukavíc pre Borisa. Druhý deň bolo všetko zavreté, všetci sme boli doma, takže hody pokračovali. Bonusom bolo celodenné špeciálne vysielanie NBA, od desiatej do polnoci, takže sme si to, my basketbaloví priaznivci vskutku vychutnali. Žiaľ sneh nám na Vianoce chýbal. On však príde, toho sa vôbec nebojím. Pri tejto myšlienke sa ako na povel spustilo jemné sneženie, čo mi vykúzlilo úsmev na tvári. Boli sme si zahrať biliard a pokračovali celý deň v hodoch, dopísal som zmeškané blogy, čo viac si želať?! 

Predvečerná pohoda

Ježiškoooo!

Na víkend sme už išli do práce, no po Vianociach sú asi ľudia vyhádzaní z peňazí, takže úplná pohodička a klídek, skôr zle ako pohoda, nakoľko bude menej hodín aj peňazí. Mám taký pocit, že podobný trend sa bude ťahať až do konca januára. V sobotu boli obaja borci na horách v stredisku Sunshine odtestovať svoje dosky. Boli spokojní, napriek množstvu ľudí tam vraj je dosť trás, takže sa to perfektne rozdelilo a dalo sa. Poobede však prišlo sneženie a podmienky sa im zhoršili a o pol štvrtej balili výstroj a smerovali, kam inak, ako do Tim Hortons-a na čokoládu a domov. Tim je lacný kanadský Starbucks („kaviareň“).

Bez všetkého musím povedať, že sviatky napriek tomu, že neboli prežité v kruhu rodiny, boli hojné, pokojné a užili sme si ich plnými dúškami. Pred rokom sme si nevedeli predstaviť, že Vianoce 2014 strávime všetci štyria pri jednom stole a zrazu to tak bolo. Nepochybne každému z nás chýba rodina, no vytvorili sme si príjemné prostredie aj tu, v Calgary. A to sa počíta!

Na záver prikladám ešte niekoľko Dušanových pekných fotiek od nášho vianočného stola: