22. týždeň v Kanade (9.2-15.2.2015) Wurst a West Bragg Creek

Život v Kanade nie je taký, ako si mnoho ľudí myslí. Globálne život v cudzine nie je žiadna výhra – iný jazyk, iné zvyky, iné prostredie. Ani Calgary nie je výnimkou. Z prvotného boom-u sa dostávame všetci do stavu rovnováhy, kedy sme ako tak zabehnutí v práci, vyznáme sa v meste a vieme ako to tu funguje. Okrem toho sa však život v Calgary nijako nelíši od života v Bratislave. Človek chodí každý deň do práce, platí účty a počas voľna sa snaží nejako zabaviť. Nikomu z nás pečené holuby do pusy nep dajú, nič tu nie je zadarmo, skôr naopak, všetko je tu drahšie ako u nás doma. Život v Calgary je pre nás veľkou skúsenosťou a spôsobom ako spoznať život na Západe, mentalitu ľudí a kultúru za „veľkou mlákou“ .

Novinkou tohto týždňa je Miškina nová práca. Nastúpila na čiastočný úväzok do Wurstu, čo je nemecká reštaurácia (už podľa mena), respektíve skôr podnik a bar. Ťažko charakterizovať, čo Wurst vlastne je – to je takým miestnym špecifikom -  u nás poznáme diskotéky a čisto tanečné miesta (Uniqe, Sub club, ...), no tu ľudia chodia v v piatok a sobotu vyfešákovaní do podnikov ako je Wurst, kde hrá hlasná hudba, ale kde sa i varí a tancuje. Víkendy sú tam desiatky ľudí, hrá hudba a DJ drží ľudí v rytme. V menú je samozrejme okrem nemeckej klobás aj steak, hamburger, „halušky“ – respektíve niečo im veľmi podobné (btw. Varí sa tu výborne) a pri kvantách ľudí tu musí perfektne fungovať aj kuchyňa.  Miška bola v piatok, nedeľu a pondelok. Piatok veru sama hovorila, že mala čo robiť a musela sa obracať, kým sa trochu zorientovala, no zvládla to a v nedeľu po práci už hovorila – pohodičká. Držím jej palce, ale je šikovná, takže to bez obáv zvládne.

Wurst Calgary

Ja som mal „pondelok, prečo nevariť aj počas voľna?“ – druhý deň voľna, a rozhodol som sa urobiť si domácu pohodu a klídek. Dopísal som chýbajúce blogy. Urobil som slovenskú cesnakovú nátierku na kanadský spôsob – i keď sa tu nedajú nahradiť všetky ingrediencie, musel som zúžitkovať cesnak, čo mi poslali naši, nakoľko sa začína pomaly kaziť. Takže okrem gulášu a harule mi nátierka prišla ako ideálny spôsob využitia. K tomu som urobil trochu francúzskej cibuľovej polievky, nakoľko som mal v chladničke otvorenú fľašu bieleho vína a cibuľu, takže mi to všetko zapadlo. Mišku som bol počkať do práce a prelomovo sa mi podarilo zaliesť do postele už o jedenástej – keďže mám také noblesné ciele, musím vstávať skoro, aby som stíhal.

Na skorom vstávaní tvrdo pracujem a napiek veľkému boju sa mi v stredu aj štvrtok podarilo vyhrabať sa z postele už o pol desiatej. Tak ihneď po rannej káve som sa vrhol na ruštinu, takže misia splnená. Vo štvrtok som sa vybral do Staples, kde som kúpil veľkoformátový papier na motivačný plagát, o ktorom som minule písal, no mojim hlavným cieľom bolo zohnať Micro SD pamäťovú kartu do novej kamery. Za 28 CAD som našiel v zľave 32 GB Verbatim-ku, tak som bol s nákupom spokojný.

Sobota sa niesla v téme Valentína, lásky a množstva čevernej farby v meste i na TV obrazovke. S Miškou sme boli v práci, no u mňa sa očakaváný nával ľudí nedostavil, takže bola bezproblémová sobota. Večer som dal Miške malý darček v podobe maličkosti z Victoria Secret  a zopár drobností. Som rád, že si rozumieme a tento „sviatok zaľúbených“ nás zbytočne netraumatizuje, vymeníme si pár drobností  a viac si povieme slovami ako darmi!

Koniec týždňa sa zas nebezpečne priblížil a stým aj Miškina prvá pracovná nedeľa. Chalani mali voľno, takže každý niečo navrhol, Boris prišiel s basketbalom v hale, Dušan s bežkovaním. Nakoniec môj hlas rozhodol pre bežky. Chalani zvolili miesto – West Bragg Creek a už sa išlo. Najskôr do MAC (obchod s outdoor vecami) požičať bežky a topánky (15 CAD/deň) a smer Bragg Creek. Cestou nás strašilo, že sme nevideli takmer žiaden sneh, no keď sme došli trasa bola súvislo pokrytá snehom. Podmienky neboli ideálne, palice sa nám šmýkali, pretože pod snehom bola ľadová pokrývka, no dali sme to. Napriek miestam, kde sme museli odopnúť lyže a prejsť kus pešo sme si tento deň veľmi užili. Boris stál na bežkách druhý a ja dokonca prvýkrát, takže sa to bez menších pádov neobišlo, no bol to pekný zážitok. Dali sme cca 7 km v pomalom tempe, takže myslím, že spokojní sme boli všetci. Večer pokračoval v športovom duchu a vychutnali sme si Zápas hviezd NBA. Ďalší fantastický deň v Calgary!

Na záver chcem dodať, že som v obchode s alkoholom (v Kanade sa dá kúpiť alko iba v špeciálnych obchodoch – podobne ako v USA) našiel Radler, čomu som sa veľmi potešil, pretože mi to veľmi chutí a v podniku stojí 0,5l prechovka v priemere 9 CAD (v likérke 3 doláre), tak som hneď kúpil tri plechovky! 

21. týždeň v Kanade (2.2.-8.2.2015)

Trochu beatiku k citaniu na tento tyzden, James Hayden – Something about you.

Začal sa február 2015 a dni plynú jeden za druhým, ide to fakt všetko veľmi rýchlo. Ciele som si nastavil, pomaly som ich aj začal rozvíjať. Úmyselne som napísal slovo pomaly. Ruštinu sa začínam učiť asi štvrtýkrát, fitku sa „úspešne“ vyhýbam. Medzi moje malé ciele vnikol jeden veľký – tým je rozhodnutie pozrieť sa na Nový Zéland. Nie ako turista, ale ako pracujúci plebs. V apríli 2015 sa otvorí kvóta na 100 miest a ja sa idem vážne uchádzať o jedno z týchto miest. Začínam študovať materiály, pripravovať dokumenty, študovať proces stíhnutia vyplnenia formulárov v dostatočnom čase. Znamená to teda dve veci. V Kanade neostávam, vzhľadom na imigračnú politiku súčasnej vlády a sťaženie podmienok o zotrvanie v krajine pre low skilled workers. Asi tu majú dosť veľa cudzincov a pred ďalšími zatvárajú dvere.

Moje malé subjektívne ciele mi zatiaľ nevychádzajú, skoré vstávanie je mojou veľkou nočnou morou. Nedokážem ísť spať ako normálny človek, nedokážem vstať ako normálny človek. Pre motiváciu som sa rozhodol vyrobiť si „motivačný plagát“, na ktorý si chcem napísať všetko, čo chcem dosiahnuť a postupne to budem škrtať. Verím, že keď tam každý deň uvidím: Uč sa ruštinu!, tak ma môj vlastný vnútorný tlak donúti vstať.  

Tento týždeň som začal intenzívne zháňať veci na dovolenku – cieľ bol šnorchel, okuliare, plutvy, etc. Najlacnejšie som našiel za 70 CAD, pri kúpe cez net za 56 CAD. Nič som nekúpil, skúšam ešte lustrovať inzeráty, prípadne veci z druhej ruky, no nič čo by ma zaujalo zatiaľ nenachádzam. Pri cesto po outdoor obchodoch som našiel malú zaujímavú knihu o základoch turistiky, tak som ju kúpil a po večeroch čítam (aspoň niečo pre moju ENG).

Minulý týždeň som písal, že chalani na svojom aute našli dosť kardinálny problém – nefungujúce kúrenie. Dokonca problémy môžu byť spôsobené nefunkčným tesnením hlavy motora. Mechanik im povedal, že ak toto bude tým problémom, oprava ich vyjde drahšie ako celé auto. Dušan s Borisom, teda skúmajú možnosti ako zistiť, kde je závada a ako sa s ňou vysporiadať. Zatiaľ im však Chevy nekúri, takže z týždňového výletu do VANcity (Vancouver) sa stáva iba teória, nakoľko v polovici februára je nebezpečné vyraziť na takú dlhú cestu bez istoty funkčnosti auta. Jedným z riešení môže byť vraj istý typ silikónovej tekutiny, ktorá by mohla tesnenia upchať, no je to opäť iba teoretické riešenie. Chalani teda celý týždeň riešia, vyvolávajú, zisťujú.

K našej kubánskej dovolenke sa pripojí zaujímavý kolega, malá kamera typu Go Pro, no z Číny za ľudskú cenu. Prišla mi SJ4000, vodostená minikamera, takže sa vytešujem na jej všeobecné využitie a kopu pekných fotiek a videii.

V práci ide všetko po starom, vzhľadom na zvýšené náklady v posledných týždňoch som sa rozhodol pre utiahnutie opasku a obmedziť zbytočné nákupy a rozmary, jednak vzhľadom na letné cestovanie po krajine + k tomu dovolenka na Kube a cesta na Zéland tiež nebude zadarmo (áno, počítam s tým, že sa do kvóty dostanem!!!). Určite nebudem žiť z čínskych polievok, ale každé ušetrené euro či CAD sa zíde. Miška celý týždeň makala ráno, ja večer, tak sme spoločnú voľnú nedeľu využili a vyrazili do mesta. Potrebovali sme zohnať nejaké letné veci na Kubu, keďže ich tu máme fakt mininum. V Chinooku sme čo-to zohnali (plavky, šortky), túto šancu som využil na valentínsky nákup, tak všetky strany ostali spokojné.

Večer sme sa stretli so známymi, ktorí pracovali s Mišiakom ešte počas housekeepingu a stretli sme sa v sushi reštaurácii Kinji sushi & grill. Musím povedať, že jedlo bolo vynikajúce, zodpovedali aj porcie, i cena. Podebatili sme a pred deviatou vyrazili domov. Pekné a chutné ukončenie týždňa!  

Nedeľná chutná večera

20. týždeň v Kanade (26.1-1.2.2015)

Život vie byť veľmi zaujímavý, ako som písal na začiatku tohto blogu. Momentálnou novinkou, ktorá nás pantá je v zmysle nemožnosti ostať v Kanade, vyskúšať zas niečo nové, preto sme sa s Miškou rozhodli pokúsiť sa o získanie pracovných víz na Nový Zéland, kde krajina ponúka rovnako 12- mesačné víza pre mladých ľudí. To je ďalšia jedinečná šanca a splnenie cestovateľského sna a spoznanie kultúry, nie z dovolenkového rezortu, ale z pohľadu človeka, čo tak bude skutočne žiť. Síce iba na rok, no predsa. Jediný problém bude získanie víza, pre Slovensko je určených IBA 100 miest a minulý rok sa kvóta minula za 3 minúty, takže to bude veľmi, veľmi ťažké no verím, že sa to obom podarí a takto o rok budem písať blog z opačnej strany našej krásnej zemegule.

Dneškom začína už dvadsiaty týždeň nášho pobytu v Kanade a momentálne hodnotím toto obdobie ako „prechodné“. Prechodné medzi zimou, ktorá mám pocit ani poriadne nebola a jarou, ktorá však ešte neprišla. Teploty sa veľmi hýbu zo dňa na deň, od +10 po -15 takže je to také nijaké, navyše s rozhodnutím dovolenky a Nového Zélendu som musel prehodnotiť priority a neinvestovať do snowboardovej výbavy.

Pri pohľade na zmenený pracovný rozvrh, kedy som v práci okrem utorku, vždy do noci, mi nebolo bohvie ako. S príchodom Tylera som očakával aspoň minimálnu zmenu k lepšiemu, tá prišla, no naopak, k horšiemu. Miesto toho, aby sa mi z práce podarilo vypadnúť skôr, budem mať šichty ešte horšie, piatok i sobotu až do záverečnej, čo ma vôbec neteší. Rána musím tým pádom nejako využiť, inak budú iba stratou času. Po novom mám dve motivácie, respektíve aktivity, ktorým sa chcem do odchodu do práce venovať. Prvou je začať zas makať vo fitku, kde som už dobrých pár týždňov nebol. Fitko mám zadarmo a je v našom dobe, takže sa na to musím naučiť. Podľa mnohých zdrojov, trvá návyk 21 dní, takže po troch týždňoch by sa mi v mozgu mohol vytvoriť nejaký ten vzorec správania sa.

Druhým spôsobom, ako vyplniť čas je ruština. Doniesol som si so sebou knihy a plánujem ich využiť, opäť sa trochu intelektuálne posunúť vpred a myslím, že učiť sa cudzí jazyk je na to ako stvorený. V práci debatujem po anglicky, počas doobedia si tu budem štebotať „pa rúsky“.

Aby toho nebolo málo, tak pokiaľ bude čas a chuť chcem čítať anglickú beletriu, jednak kvôli gramatike, jednak kvôli rozšíreniu slovnej zásoby. Do toho každé ráno ako tak poupratujem byt, minimálne kuchyňu stíham. Jediným a najväčším problémom celej mojej teórie samorealizácie je čas, presnejšie čas, kedy sa budem budiť a vstávať, aby som to stíhal spolu s prípravou do práce. Nemôžem si dovoliť vstávať o pol dvanástej, to stíham akurát prd! Takže je čo robiť a na čom pracovať.

Medzi novinky ďalšieho týždňa radím na prvé miesto drastickú zmenu v pracovnom rozvrhu Mišiaka. Kolegyňa Coleen dostala výpoveď a kolega Chris si ju u šéfa vypýtal na obedné šichty, takže  začína pondelok – piatok, každý deň na 6 hodín. Je to super, nakoľko má víkendy voľné, no na druhej strane s mojimi šichtami (hlave poobednými) sa takmer celý týždeň neuvidíme, čo je na hovno! Miška bude mať iba 30 hodín, takže uvažuje nad druhou prácou, čiastočným úväzkom na pár mesiacov, aby čo-to zarobila pre letom, kedy chceme naplno spoznávať kanadskú prírodu!

V práci ide všetko po starom, jedinou novinkou je umývač riadu, Ind Ari, ktorý doposiaľ robil u nás dva dni v týždni, teraz má robiť 5 (vrátane víkendov). Ari je pomalý, asi 120-130 kg chlap, ktorý si berie každú hodinu asi 15 minútové prestávky na prezeranie videí vo vedľajšej miestnosti s odôvodnením, že je unavený. To sme ale všetci. V tomto biznise sa prestávky nepoznajú. Som zvedavý, ako bude pokračovať, zatiaľ nestihol všetko porobiť ani jeden deň a vždy nechal dosť veľkú kopu na druhý deň.

Cez víkend boli chalani s Heňou odtestovať nové auto v Banffe, v stredisku Suhnsine, kde im vyšlo prekrásne počasie a všetci boli nad mieru spokojní. Dokazujú to vysmiate a slnkom zaliate fotky z centra. Nepríjemne ich prekvapila cesta nazad, kedy zistili, že im v aute nefunguje kúrenie, čo prestavuje v zime veľký problém, najmä vzhľadom na fakt, že plánujú týždňový výlet v polovici februára do Vancouver-u a bez kúrenia to v žiadnom prípade nepôjde . Ihneď konktovali predajcu, ktorý im sľúbil, že všetko dá do poriadku, no uvidí sa.

V nedeľu 1. Februára management pripravil vianočnú firemnú párty, v jednom z mestských podnikov. Chcel som byť pripravený, tak som urobil kotlíkový guláš, v obchode kúpil dva kusy hovädzieho steaku. Všetko vyšlo podľa predstáv. Táto nedeľa bola venovaná NFL a Superbowlu (finále amerického futbalu), takže všetky stanice sa zbláznili a venovali sa zápasu. Počas prestávky prišla Heňa s Nojpom. Miška kvoli zápasu pracovala a ja som o siedmej odchádzal do mrazivej noci. Bol som veľmi príjemne prekvapený tím, že všetok alkohol bol zadarmo, okrem frťanov. Zadarmo boli dokonca aj taxiky z podniku. Od barmana som dostal lístok, ktorý dostal taxikár. Všetko hradila spoločnosť. Akcie sa zúčastnili tri podniky, vrátane nášho, ktoré vedú rovnakí majitelia. Príjemným spestrením bolo karaokre a biliard. Počas párty sa vymenili vianočné darčeky zo Secret Santa, kde som od Lauren dostal sadu pohárov Sons of Anarchy, tak ma potešila a príjemne prekvapila. Zábava bola, aj sa potancovalo a o jednej prestali nalievať a ľudia začali odchádzať domov. S kolegom Mitchom sme ešte na hodinu zbehli do klubu HIFI, kde sme potrsali a o pol tretej som nasadol do taxíka a spokojne išiel domov. Akcia na jednotku!

Sada pohárov ako vianočný dar od môjho Secret Santu

19.ty týždeň v Calgary (19.1.-25.1.2015)

Hľadanie dovolenky je celkom úmorný proces, hlavne pre mňa. Ako s každým mojim nákupom je spojené neustále prehľadávanie Internetu kvôli lepšej cene, čítanie mnohých komentárov a hodnotení od iných cestovateľov. Takže z troch krajín idem vyčleniť jednu, v nej nájsť ideálny rezort s dostupnou cenou a hodnoteniami, ktoré ma upokoja a dokážu donútiť môj prst kliknúť na myš s ikonou book/zarazervovať. Dovolenka nás bude stáť dosť peňazí, takže nechcem urobiť žiadne unáhlené rozhodnutie, no nemôžem s tým ani príliš otáľať, nakoľko ceny sa menia každý deň. Sám som zvedavý, čo nájdem.

Na moje prekvapenie mi hneď ďalší týždeň začal voľníčkom – Walter splnil sľub a dal mi dva dni voľna – nedeľa a pondelok, čo je mega. Tým pádom môžeme s Miškou dovolenkovať spolu. Spoločný deň sme využili a po dobrom spánku a skype s rodinou som plánoval upiecť domáci chlieb, no opäť mi to časovo nevyšlo. Namiesto varenia sme sa rozhodli pre výlet do mesta, konkrétne do Superstoru, kde sme plánovali urobiť po dlhom čase veľký nákup a doplniť zásoby chladničke a mrazničke. So snahou o ušetrenie som napísal zoznam, čo chceme kúpiť a toho sme sa až na pistácie, worcester a pikantú omáčku držali, no aj tak sme nechali v obchode 170 CAD. Za 4 CAD som zohnal strúhadlo a hneď večer som ho odtestoval a urobil haruľu/zemiakové placky. Zastavili sme sa i v Chinooku (najväčšom nákupnom centre v meste), kde ma prekvapila chuť na nakupovanie, čo sa mne nestáva a kúpil som si čiapku Hollister, dve mikiny Aeropostale a na v Sportcheck mali zľavu na turistické topánky, tak som sa buchol po vrecku a so zľavou kúpil krásne Salomon-y.

Utorok je asi môj najobľúbenejší deň v práci, nakoľko začínam už o jedenástej a končím o ôsmej večer, takže domov prídem ako normálny človek, relatívne a teda zo dňa ešte niečo mám. Na večeru som si urobil syrovú pizzu, už som našiel správnu kombináciu syrov, ktoré mi chutia. Večeru som si vylepšil niekoľkými kúskami nemeckej slaniny Speck a veru bola spokojnosť. Miška končila neskoro, tak som ju bol počkať v práci a išli sme spolu domov.

Novinkou v práci je nový člen kuchynského tímu, mladý asi 20-ročný Tyler. Šéf ma požiadal, aby som mu ukázal moje stanovisko, zaučil ho do všetkých receptov a prípravných procesov. Okrem môjho sa zaúčal aj na ostatných postoch, takže predpokladám, že bude univerzál. Plus, podľa rozvrhu ma bude počas víkendu a v mojej neprítomnosti zastupovať.  Zatiaľ mu ide robota pomerne pomaly, no to sa nepochybne rýchlo zmení.

Víkend sa opäť rýchlo priblížil. Piatok bola už tradične makačka do polnoci a po príchode sme s Miškou a chalanmi zbehli do blízkej krčmy Brewsters, kde sme si dali dve chladené a orosené odmeny - boli dve ráno a už nás hnali von. V Calgary, asi celkvo v Kanade platí, že po druhej ráno je zakázané nalievať alkohol, tak sme sa teda pobrali domov. Sobota sa niesla v rovnakom duchu ako piatok, aspoň pre mňa – pracovnom. Biznis bol, zákazníci tiež, príprava solídna. Niečo sa, ako vždy, postíhalo až na poslednú chvíľu. Umývač riadu dnes opäť neprišiel, čo sa stalo za posledné dva týždne už po niekoľkýkrát. Šéfovi došla trpezlivosť a Sengar dostal okamžitú výpoveď. Celkom som z toho vyťažil ja, nakoľko som po práci umýval riady, každý dolár dobrý, no nie?

V nedeľu bolo vonku prekrásne slnečné počasie, takmer 10 stupňov a ľudia okamžite ožili a vyšli von. S Miškou sme poobede išli do neďalekého Prince parku a užívali si teplé slnenčné lúče. Veľa ľudí behalo či bolo s rodinami, takže park je populárny a zároveň dosť veľký, aby sa tam mohlo praktizovať dostatok aktivít. Zaujímavé bolo sledovať pohľad na rieku , kde sa hromadili obrovsky kusy ľadu.

Po návrate som sa vrátil k lustovaniu dovoleniek a po dlhom bádaní som našiel zaujímavý rezort na Kube, tzv. Cayo Coco, čo zatiaľ nie je mainstreem, a na celej dĺžke pobrežia je iba 11 hotelov, ktoré sú obkolesené džungľou, takže to bude doslova dovolenka v divočine. Hodnotenia sú vynikajúce a i cena zodpovedá nášmu rozmedziu, takže sme sa to rozhodli zarezervovať. Som tomu veľmi rád, nakoľko posledné dva týždne som stávil veľa času nad porovnaním rezertov, hotelov a všemožných faktov. Pobyty sú však iba na 7, respektíve 14 dní, takže z našich plánov upustíme a ideme len na týždeň, nie 10 dní ako sme plánovali na začiatku. Rezervácia nebola potvrdená, vyskytol sa problém s platbou, takže to budem musieť čo najskôr vyriešiť. Pláž je však nádherná, pozriete sa sami:

http://lmgtfy.com/?q=Cayo+coco

Poslednou veľkou novinkou toho týždňa je nákup auta. Boris s Dušanom relatívne dlho hľadali, boli aj na obhliadkach a nakoniec sa rozhodli pre Chevrolet Venture, rok výroby 2000. Auto je van pre 8 ľudí, teda výborne poslúži i na turistiku, aj na vyspanie sa. Navyše sa týmto zvýši mobilita a ušetrí hlavne čas, pretože pri požičiavaní to bola čistá katastrofa. Páni, prajem Vám veľa šťastných kilometrov!

http://www.edmunds.com/chevrolet/venture/2000/