26 týždeň a dovolenka na Kube (9.3.-.15.3.2015) - Republika Checa!

Cayo Coco má nádherné pláže, prekrásne. Naša nebola výnimkou. Ihneď po príchode sme si všimli, že lehátka sú rozdelené na dve polovice a stred pláže je okrem baru prázdny. Keďže nie sme nároční ľudia, lehátko nepotrebujeme, tak sme sa rozvalili pekne do stredu, kúsok od baru do piesku na uteráky a odvtedy to bolo “naše miesto”. Iba kúsok odtiaľ sa konali rôzne animačné programy a Miška sa prvý deň zúčastnila súťaže o najkrajšiu ženu rezortu. Keďže sme nekanaďania, ihneď si nás domáci zapamätali (najmä moderátor) podľa akcentu a pôvodu – Česká republika je po španielsky Republica Checa (repúblika čeka!) a odvtedy sme boli známi pod týmto oslovením. Sranda! Miška dokonca tvrdí, že nás mali radšej keď zistili, že nie sme Kanaďania.

V druhom článku kubánskej dovolenky sa chcem venovať výletom, ktoré sme počas úžasných siedmych dní absolvovali. Prvým, ktorý sme rezervovali už z Calgary bolo Jeep Safari. So Safari, ktoré poznám z TV z Afriky to však málo pramálo spoločné. Po zoskupení všetkých zúčastných nám ukázali naše Jeep-y Jimmy (4x4), ktoré sme sami šoférovali – 4 osoby na auto. Do auta sa s nami dostal jediný mladý pár v rezorte Cody a jeho priateľka Alicia, s ktorými sme si okamžite sadli, čo podtrhlo kvalitu výletu. Cesta nás najskôr zaviedla do najbližšieho mesta vo vnútrozemí – Moron, kde sme návštávili typickú kubánsku krčmu a kde servírovali skutočne originál namiešanú fantastickú piňakoládu, po ktorej nasledovala inštruktáž ako sa máme v meste správať, čo nekupovať a na čo si dávať pozor. Ja som z mesta nemal dobrý pocit, množstvá ľudí postávajúcich na uliciach, ktorí na Jeep-y bezcieľne hľadeli. Áno, tu sme zažili skutočnú Kubu! Podarilo sa mi vykšeftovať box na cigary zo španielskeho cédru, inak ma mesto moc neoslovilo – mali sme dve zastávky, niečo pofotili a išli ďalej.

Druhá zastávka bol najvyšší vrch v regióne, na ktorý sme vystúpili štrkovou cestou cez džungľu (Miška zapla 4x4) a to sa išlo. Na vrchole na nachádzala rádiostanica a drevená vyhliadka,ktorá ponúkala nádhernú scenériu na celé okolie. Pokochali sme sa, cvakli pár fotiek a už sme sa hnali naspäť (to som si cestu za volantom vychutnával už ja) a nabrali smer krokodília farma. Za jedno peso vám nechali podržať malého (cca 1 meter) trojročného krokodýla a tým väčším hádzali kusy mäsa. Fantastické plazy. To už bolo neskoro po obede a bol čas na obed. Spievodkyňa nabrala smer do akejsi otvorenej reštaurácie/grillu, kde sme mali obed v podobe švédskych stolov, grilovaného mäsa, pravej kubánskej kávy. Po okolí zobali trávu sliepky, v klietkach majitelia chovali biele králiky a za peso vám nechali podržať pekného boa constrictora. Dvaja chlapi ukazovali ako sa od starých čias drví a šťaví cukrová trstina. Zaujímavé! Posledným cieľom nášho safari bol prístav na okraji jazera, kde sme nastúpili do dvoch rýchločlnov (speed boat) a nabrali sakra rýchlosť smerom ku zaplaveným mandrovníkom. Zdvihlo nám to adrenalín, šofér bol skvelý, dokonca nás pustili „šoférovať“, vedel vtikovať, ukázal nám parazitické orchideii, obrovské termitiská vysoko v stomoch, jednoducho skvelá bodka za úžasným dňom.

Moron

To sme my! Suzuki Jimmy 4x4

Pohľad z vyhliadky

Farma krokodílov

Šoféris

Obľúbenec

Druhý výlet sme si vybrali možnosť vidieť vraj najkrajšiu pláž na Kube, Playa Pilar a návštevu delfinária Cayo Gilermo. Ako nám bolo počas cesty vysvetlené, ostrov Cayo Coco je bez trvalej populácie, tvorí ho iba 11 hetelových komplexov, no postupne sa aj tu rozvíja cestovný ruch a videli sme výstavbu ďalších dvoch hotelov. Pláý Pilar ma moc neoslovila, prišli sme tam prví, takže sme mali miesta, ako drink sme si zadarmo sme si zvolili Havanu v kokosovom orechu a čo ma vskutku potešilo bol obed – čestvo ugrilované krevety a homár – fantázia a delikatesa. Z pláže sme po pár hodinách išli do delfinária, kde sme si zaplatili program interakcie s delfínmi. Tieto úžasné cicavce ma neskutočne prekvapili svojou inteligenciu I silou zároveň. Nezabudnuteľný zážitok, keď vám dáva “pusu” delfín, keď s ním “tancujete” držaním za plutvy alebo si nechá pohladkať brucho. Prekvapila ma ohromujúca sila, akou dokážu skákať z vody a s akou ľahkosťou sa dostanú aj dva metre do výšky. Najmú Miška mala zo stretnutia s delfínmi obrovksú radosť. Na pamiatku sme si nechali vytlačiť A4 fotku za nemalý poplatok. Žijeme však iba raz.

Pilar Playa

Najväčšia plážová piesková duna pokrytá vegetá

ciou na svete

Krevety a humry

Ahojte!

Posledným výletom, ak sa to tak dá nazvať bola párty v jaskyni.Autobusy zozbierali všetkých tancuchtivých, prevažne mladých dovolenkárov a odviezli hlboko do neznáma do otvorenej jaskyne, kde to pomaly začínalo žiť. Open bar a kopec mladých nám rozprúdilo krv v žilách. Miška sa nenechala dlho prehovárať a na parkete sa vlnila na salsu s dvomi Kubáncami, ja som si zatancoval na malom pódiu, videli sme tanec otrokov a užili si skvelú párty, ktorou sme ukočili náš posledný deň na Kube. O druhej ráno nás odviezol autobus do rezortu, dali sme ešte drink a burger v Snack bare a išli spať. Druhý deň sme sa odhláslili a ešte na pár hodín vyvalili na slniečko, kým nám o tretej poobede neprišiel autobus – smer letisko.

Cayo Coco je fantastický ostrov, s nádhernou plážou, skvelými ľuďmi a pekným a udržiavaným hotelovým komplexom. Vrelo odporúčam!

Návrat do Kanady sa niesom v duchu spomienok no s vedomím, že nás čaká leto a užívanie si kanadskej prírody. Dušan sa ponúkol a prišiel nás vyzdvihnúť na letisko, za čo mu ďakujeme a hneď nás oboznámil s novinkou, že zhorel dom, na ktorom pracovali. Našťastie sa nikomu nič nestalo, no ich práca zhorela do tla a celý barák je nutné rozobrať a postaviť na novo! Žiaľ aj také sa stáva!

Návrat do práce bol nemilý, najmä pre Mišku, ktorá dostala vo Wurste zvláštne ultimátum a nakoniec sa rozhodla to ukončiť a násjť si pokojnejšiu robotu v menšej reštaurácii. Ja som sa okamžite zapojil do tempa a už v piatok ma čakal náročný deň. Takže opäť raz, ahoj Calgary, sme späť!

25.týždeň v Kanade (2.8.3.2015) - Týždeň dovolenkaris (Kuba 1/2)

Marec sa nám začal a s ním prišiel do Calgary slušný -15 stupňový vietor a mráz. Ideálny čas na dovolenku, no nie? Zhodou okolností to tak vyšlo, že celý náš apartmán mal na tento týždeň naplánovanú dovolenku. Dušan s Borisom to vzali opraveným autom smerom hory a Vancouver a my s Miškou sme sa nevedeli dočkať  tropickej Kuby a našej cieľovej destinácie, najsevernejšieho ostrova Kuby, Cayo Coco.

Dušan s Borisom vyrážali v utorok ráno a mali 4 cieľové stanice – strediská Sunshine, Revelstoke, Whistler a Vancouver. Prvé tri menované sú známe lyžiarske centrá. Podľa ich vlastných slov, podmienky na dosku neboli ideálne + v Sunshine ich privítalo -25 stupňov, no zdolali to. Kanada sa tento rok mohla a môže popýšiť jednou z najslabších zím za posledné roky, čo sa prejavilo aj na svahoch. Málo snehu a zľadovatený terén neboli po chuti nielen chalanom, ale ani turistom a domácim. Po troch dňoch jazdenia bolo ich poslednou zastávkou hlavné mesto Britskej Kolumbie, Vancouver, pravdepodobne najkrajšie a zároveň najdrahšie kanadské mesto, ktoré oboch chalanov maximálne zaujalo. Jednak to bolo príjemným prostredím (teplejším ako v Calgary) a i životom, ktorý v meste panoval. Tieto dva dôvody pokladám za hlavné, prečo do „Vancity“ smeruje každý rok veľa Čechov a Slovákov. Na záver dovolenky si borci užili 11 hodinovú 
jazdu smer Calgary. Dušan sa hecol a urobil krátke dovolenkové video, ktoré si môžete pozrieť nižšie.

My s Miškou sme si prvé dva dni dovolenkového týždňa odmakali v práci a popri tom chystali všetky možné veci. Priznám sa, že oba dni mi v robote ušli ako voda a deň odletu sa konečne priblížil. Napriek letnej dovolenke sme mali cca 25 kg batožiny (dohromady). Keďže sme nevedeli, čo sa nás presne čaká, brali sme lieky, drogériu, vlastné osušky a základné veci na oblečenie. S odstupom času som rád, že sme brali hlavne lieky a svoje hygienické potreby. Moje balenie: rifle, 3x kraťasy, niekoľko krátkych tričiek, sveter, mikina, plavky, žabky, šiltovka, byrokracia a veľký velikánsky úsmev na tvári.

V stredu ráno teplomer ukazoval solídnych – 16 stupňov Celzia, takže plány sa zmenili a vycestovali sme v zimných bundách a letných teniskách, čo sme si podstatne užili cestou na autobus smerom do centra mesta. V lietadle sme mali jedno voľné miesto, tak sme sa s Miškou mohli trochu rozťahovať, no i tak miesta na nohy bol minimum, takže to bol ďalší let, ktorý som pretrpel. Po 6 hodinách sme vystúpili do krásnych 28 stupňoch kubánskeho tropického raja. Jednoduchá pasová kontrola v malej malinkej hale letiska, kde prilietavajú iba kanadské lietadlá. Vonku nás už čakal zástupca cestovky, ktorý rozdeľoval ľudí do hotelových autobusov  (cesta do hotela nám trvala asi 15 minút). Kubánci sa okamžite prejavili ako obchodníci a ponúkali 2 pivá za 5 kanadských dolárov. A tak sa nám začala dovolenka. Tento pán ma hneď rozsekal - na otázku kde sa môže fajčiť na nás nepochopiteľným pohľadom zazrel a: „Here, in the jungle, anywhere you want!“ (Tu, v džungli, kdekoľvek chcete!). Vzhľadom na zvyk západných krajín o obmedzení fajčenia, tu také nič nefungovalo. Vitajte na Kube!

Po príchode do hotela nás privítali tancom a drinkom a následne nám ukázali našu izbu, kam nám nechali doviesť batožinu. Prešli sme rezort, ktorý tvorí mnoho samostatných budov (kapacita rezortu je 600 hostí), takže žiadny obrovský hotel, ale max. dvojposchodové budovy a samostatné apartmány. Budovy oddeľujú udržiavané záhrady bez jediného odpadku a s príkladnou starostlivosťou od záhraníkov. Každá izba má svoj balkón a mini terasku, TV, chladničku, sejf. Maličkosti, ktoré by sa dali vyčítať tam boli, no nič hrozné. Navyše si treba uvedomiť, aký má Kuba politický systém, takže celkovo sme boli s ubytovaním príjemne prekvapení.

Strava funguje v rezorte na troch základných pilieroch. Snack bar (otvorený non-stop) ponúkal drinky, kafe a malý grill, kde si hostia mohli vybrať hamburger, hot-dog, šunkovo-syrový sendvič, hranolky a mini pizzu, nám poslúžil nespočetnekrát. Jedlo nič moc extra, no na zahnanie hladu maximálne poslúžil. Druhý spôsob stravovania boli 4 reštaurácie, kam bola potrebná rezervácia (pri príchode sme mali zabezpečené dve) a jednu sme urobili dodatočne. Všetky reštaurácie (kubánska, ázijská, talianska na pláži a „mediterian“) mali  4-chodové menu, stručné a tématické, no na výber stačilo.  Posledná možnosť bola „a la carte“ Culinarium, kde fungoval klasický systém švédskych stolov, studených, teplých jedál, dezertov a pečiva, takže každý si mohol vybrať čo mu srdce ráčilo.

Pláž na Cayo Coco bola božská, nádherná, úžasná a perfektná. Biely piesok, ktorý nikdy nebol horúci (a to myslím doslova NIKDY, ani o 12tej na obed) nám obom učaroval. Žiadne kamene, žiadne kamienky, minimum rias a chalúh. Dovolím, si povedať, že pláž bola jednoducho dokonalá a dych berúca. Zábavu zabezpečovali animačné programy na pláži, tancovanie a DJ, ktorý púšťal španielske a kubánske rytmy. Pre hostí boli pripravené lehátka, ktoré sa asi skoro obsadzovali, no my ako bezproblémoví  a nenároční hostia berieme svoje osušky, hodíme do stredu pláže (kúsok od baru) a ležkáme aj v piesku. Ku koncu to využili domáci a za jedno peso (1,2 CAD) vám doniesli lehátka, kamkoľvek ste chceli.  More bolo aj vďaka piesku, krásne azúrové, priezračné a čisté. Spád pláže bol veľmi mierny, takže aj po 100 metroch človek stále dokázal stáť. Teplota vody bola ohromujúca – fantastická osviežujúca voda, v ktorej ani po 30 minútach nebola zima. Skôr naopak, keďže Cayo Coco je ostrov, tak tam neustále vial vietor, no bol teplý, tropický, no napriek tomu bolo teplejšie vo vode ako mimo nej. Odliv bol vždy masívny a dali sa robiť dlhé dlhé prechádzky bez toho, aby ste narazili na ďalší rezort (na celom strove je iba 11 hotelov), takže nechýbala ani panenská príroda. V mori sme videli hviezdice, kraby, rôzne druhy rýb.

Ďalšie animačné programy sa konali poobede a to už pri bazéne (rezort mal jeden veľký bazén, v ktorom sme ani raz neboli ) a večer sa konal program pre deti a každý deň od deviatej vystupovali tanečníci na rôzne témy (Michael Jackson, filmové motívy, domáce a medzinárodné tance) a táto skupinka bola skutočne talentovaná. Každý deň dokázali urobiť perfektnú show.

Jedinú vec, čo asi ľutujem s odstupom je to, že sme si nekúpili aspoň jeden set okuliarov a šnorchla na potápanie, no aspoň sme si požičali jeden od jedného z hostí a vyskúšali sme to. Na úvod asi toľko, v ďalšom článku napíšem o výletoch a ďalších zaujímavých detailoch z našej kubánskej dovolenky.

Hotelová izba

Náš rezort Memories Caribe

Posledná noc pred odletom...

24. týždeň v Calgary (23.2.-1.3.2015)

Tohtotýždňový príspevok bude veľmi krátky, nakoľko je to mesiac dozadu, čo toto píšem, jednak nemám poznámky. 

Viac-menej sme sa všetci štyria sústredili na prípravu dovolenkových plánov. Chalani riešli hostely a prepočítavali cesty. Boris študoval turistickú príručku Kanada, kde chcel načerpať inšpiráciu.

Ja som strávil volno v obchodoch, kde som dokupoval posledné veci patriace na letnú dovolenku a ktoré som si nedoniesol. Takže som domov išiel ovešaný nákupnými taškami (šiltovka, krémy na opaľovanie, žabky, kraťasy, nejaké tričká) a akoinak som si dal fastfood hamburger, aby som išiel s davom!

Tento týždeň sme ešte s Mišiakom navštívili solárko. Cieľom bolo podporiť  tvorbu pigmentu a zamedziť, aby sme prvý deň nezhoreli ako fakle. Bolo by mojou osobnou prehrou a hanbou, keby som nemohol ísť kvôli spáleniu k vode, resp. nosiť do mora tričko. Obaja sme si dali kombináciu 20 minút, ktoré sme si rozložili na 4 opaľovania a toto bol veľmi dobrý a dôležitý krok k peknému opáleniu. Cena 70 CAD (vrátane krémov, gélov a ochrany očí).

Musím sa však pochváliť, že sa mi darí vstávať v normálne hodiny, kedy doobedie využijem produktívnejšie ako iba raňajkami! Pohol som s ruštinou, viac vecí stíham, čítam články, takže verím, že mi to vydrží čo najdlhšie.

Biznis v práci sa pomaly hýbe vpred. O reštaurácii sa vyjadrujú aj novinári pozitívne a sme hodnotení ako jedna z najlepších nových reštaurácii za rok 2014 v Calgary, čomu nasvedčujú aj víkendy, kedy sme od pol šiestej do deviatej beznádejne plní a makáme na plné obrátky. Dni keď je teplo (10+ stupňov) okamžite využívajú na frekventovaných uliciach všetky podniky a otvárajú terasy, ktoré sú (pokiaľ svieti slnko) do posledného miesta plné zákazníkov.

Z môjho kulinárskeho klobúka som tento týždeň vytiahol prekvapivo dobrý improvizovaný recept – krevety s vínom na zelenine (kápia, cukina, jarná cibuľka) a fakt som si pochutnal. Miška mala veľkú chuť na bravčové na rozmaríne (špikované cesnakom a zabalené v slanine), tak varila aj ona a podarilo sa. So zemiakovou kašou sme sa slušne natlačili a nepribrali ani gram. Sečko!

Miškine bravčové na rozmaríne

23. týždeň v Calgary (16.2.-22.6.2015) - Grotto Canyon Ice Walk

Trochu som študoval, tak sa poďme spoločne pozrieť na trochu histórie mesta. „Calgary” v reči pôvodných obyvateľov znamená čistá bystrina, alebo tok, čo je reflexia na rieku Bow river, ktorá delí mesto na dve časti. Pôvodne na území dnešného rozľahlého mesta stála Fort Calgary (pevnosť), kde sídlila jedna z prvých policajných staníc v okolí, ktorá mala dohliadať na okolie a zabrániť pašovaniu a predávaniu domácej whisky a iného alkoholu. Oblasť sa postupne rozvíjala, no boom prišiel po vrtoch a zistení, že Alberta je bohatá na ropu a zemný plyn. To znamenalo príchod investorov a populačnú ako aj urbanistický rozkvet, ktorý (teraz uz pomalším) tempom pokračuje dodnes. V meste sa stále stavajú budovy a je centrom ako aj základňou mnohých firiem zameraných na nerastné bohatstvo.

Náš kanadský príbeh pokračuje ďalej a ďalej sa tu radujeme ako i riešime problémy každodenného života. S každým ďalším dňom pribúdajú zážitky, nové skúsenosti. Dá sa povedať, že sa stále niečo učíme.

Chalani boli tento týždeň na NHL (Calgary hostilo Chárov Boston Bruins) a taktiež zažili morálny rozpor – fandím mestu, v ktorom bývam (som lokalpatriot) alebo fandím hosťom, pretože za ich tím hrá slovenský hráč? Každopádne hokej, ako i atmosféra sa im páčila. K tomu zohnali lístky za veľmi slušnú cenu, takže nie je o čom polemizovať. Naživo sa ide na hokej kvôli atmosfére, detaily sa pozerajú v televízii.

Dušan s Borisom konečne zistili, aký problém je s ich Chevy Venture. Mechanik im vysvetlil problém, ktorý spočíval v upchatí trubíc vedúcich naprieč autom. Pri tomto type aút (8-miestny van) sa tento problém považuje za bežný, takže k tomu, aby im fungovalo kúrenie a mohli uskutočniť výlet na západ do Vancouveru, boli o čosi bližšie. „Prefúknutie“ ich stálo 300 dolárov, čo je dosť, no vzhľadom na fakt, že kúrenie funguje si myslím, že obaja chalani sú spokojní.

Ja som si cez dni voľna poriadne oddýchol. Konečne som sa dokopal upiecť chlieb. Aby toho nebolo málo, moje rozhodnutie menú padlo na nedeľnú klasiku – pečená kačica, dusená kapusta a parená knedľa. Knedľa mi tentokrát na 100% nevyšla, no napriek tomu nebola suchá a „padla za vlasť“, naopak kačica sa vydarila na 105% a ani kosti z nej neostali. Vôňa domácej kuchyne bola cítiť až na chodbu. Mišiačik bol vo Wurste, tak si zaslúži poriadnu večeru/obed.

Miška sa vo Wurste pomaly začína zlepšovať, chytá sa na maličkosti, no ešte to nejaký ten piatok potrvá pokiaľ získa dokonalú vedomosť a prax s jej stanicou, ako i metódami v kuchyni. Napriek faktu, že nie je vyučený kuchár jej to ide a rýchlo sa dostane do tempa.

Na nedeľu padlo rozhodnutie pre krátky výlet za Canmore (na úpätie hôr), kde je malý výstup, tzv. Grotto Canyon Ice Walk, teda asi 3 km túra po zamrznutej rieke k zmrznutým vodopádom. Bola to príjemná prechádzka, kde som odtestoval moje Salomon-y a vydržali. Stúpali sme ďalej po rieke, no okrem výhľadu toku rieky na okolité hory sa to nekončilo, takže sme sa po hodine otočili a išli späť k autu. Miška bola vo Wurste, takže som medzitým upiekol narýchlo kilo rebier (zlo) a s Borisom sme zbehli do second-handu (Value Village), kde som prekvapilo našiel softshell-ovú bundu Columbia na turistiku za 18 CAD. Okrem toho, že jej chýba kapucňa je vo veľmi zachovalom stave a na turistiku výborne poslúži. Miška sa dozvedela, že má budúcu nedeľu voľno, tak sa teším a verím, že spolu niečo podnikneme, prípade budeme chystať veci na dovolenku na Kubu. A hľa, ďalší týždeň za nami!