Cayo Coco má nádherné pláže, prekrásne. Naša nebola výnimkou.
Ihneď po príchode sme si všimli, že lehátka sú rozdelené na dve polovice a
stred pláže je okrem baru prázdny. Keďže nie sme nároční ľudia, lehátko
nepotrebujeme, tak sme sa rozvalili pekne do stredu, kúsok od baru do piesku na
uteráky a odvtedy to bolo “naše miesto”. Iba kúsok odtiaľ sa konali rôzne
animačné programy a Miška sa prvý deň zúčastnila súťaže o najkrajšiu ženu
rezortu. Keďže sme nekanaďania, ihneď si nás domáci zapamätali (najmä
moderátor) podľa akcentu a pôvodu – Česká republika je po španielsky Republica
Checa (repúblika čeka!) a odvtedy sme boli známi pod týmto oslovením. Sranda!
Miška dokonca tvrdí, že nás mali radšej keď zistili, že nie sme Kanaďania.
V druhom článku kubánskej dovolenky sa chcem venovať výletom, ktoré sme počas úžasných siedmych dní absolvovali. Prvým, ktorý sme rezervovali už z Calgary bolo
Jeep Safari. So Safari, ktoré poznám z TV z Afriky to však málo
pramálo spoločné. Po zoskupení všetkých zúčastných nám ukázali naše Jeep-y
Jimmy (4x4), ktoré sme sami šoférovali – 4 osoby na auto. Do auta sa s nami dostal
jediný mladý pár v rezorte Cody a jeho priateľka Alicia, s ktorými
sme si okamžite sadli, čo podtrhlo kvalitu výletu. Cesta nás najskôr zaviedla
do najbližšieho mesta vo vnútrozemí – Moron, kde sme návštávili typickú kubánsku krčmu a kde servírovali skutočne originál namiešanú fantastickú
piňakoládu, po ktorej nasledovala inštruktáž ako sa máme v meste správať,
čo nekupovať a na čo si dávať pozor. Ja som z mesta nemal dobrý
pocit, množstvá ľudí postávajúcich na uliciach, ktorí na Jeep-y bezcieľne
hľadeli. Áno, tu sme zažili skutočnú Kubu! Podarilo sa mi vykšeftovať box na
cigary zo španielskeho cédru, inak ma mesto moc neoslovilo – mali sme dve
zastávky, niečo pofotili a išli ďalej.
Druhá zastávka bol najvyšší vrch v regióne,
na ktorý sme vystúpili štrkovou cestou cez džungľu (Miška zapla 4x4) a to sa
išlo. Na vrchole na nachádzala rádiostanica a drevená vyhliadka,ktorá
ponúkala nádhernú scenériu na celé okolie. Pokochali sme sa, cvakli pár fotiek
a už sme sa hnali naspäť (to som si cestu za volantom vychutnával už ja) a nabrali
smer krokodília farma. Za jedno peso vám nechali podržať malého (cca 1 meter)
trojročného krokodýla a tým väčším hádzali kusy mäsa. Fantastické plazy.
To už bolo neskoro po obede a bol čas na obed. Spievodkyňa nabrala smer do akejsi otvorenej reštaurácie/grillu, kde sme mali obed v podobe švédskych
stolov, grilovaného mäsa, pravej kubánskej kávy. Po okolí zobali trávu sliepky,
v klietkach majitelia chovali biele králiky a za peso vám nechali
podržať pekného boa constrictora. Dvaja chlapi ukazovali ako sa od starých čias
drví a šťaví cukrová trstina. Zaujímavé! Posledným cieľom nášho safari bol
prístav na okraji jazera, kde sme nastúpili do dvoch rýchločlnov (speed boat) a nabrali
sakra rýchlosť smerom ku zaplaveným mandrovníkom. Zdvihlo nám to adrenalín,
šofér bol skvelý, dokonca nás pustili „šoférovať“, vedel vtikovať, ukázal nám
parazitické orchideii, obrovské termitiská vysoko v stomoch, jednoducho
skvelá bodka za úžasným dňom.
 |
| Moron |
 |
| To sme my! Suzuki Jimmy 4x4 |
 |
| Pohľad z vyhliadky |
 |
| Farma krokodílov |
 |
| Šoféris |
 |
| Obľúbenec |
Druhý výlet sme si vybrali možnosť vidieť
vraj najkrajšiu pláž na Kube, Playa Pilar a návštevu delfinária Cayo Gilermo.
Ako nám bolo počas cesty vysvetlené, ostrov Cayo Coco je bez trvalej populácie,
tvorí ho iba 11 hetelových komplexov, no postupne sa aj tu rozvíja cestovný
ruch a videli sme výstavbu ďalších dvoch hotelov. Pláý Pilar ma moc neoslovila,
prišli sme tam prví, takže sme mali miesta, ako drink sme si zadarmo sme si
zvolili Havanu v kokosovom orechu a čo ma vskutku potešilo bol obed – čestvo ugrilované
krevety a homár – fantázia a delikatesa. Z pláže sme po pár hodinách išli do
delfinária, kde sme si zaplatili program interakcie s delfínmi. Tieto úžasné
cicavce ma neskutočne prekvapili svojou inteligenciu I silou zároveň.
Nezabudnuteľný zážitok, keď vám dáva “pusu” delfín, keď s ním “tancujete”
držaním za plutvy alebo si nechá pohladkať brucho. Prekvapila ma ohromujúca
sila, akou dokážu skákať z vody a s akou ľahkosťou sa dostanú aj dva metre do
výšky. Najmú Miška mala zo stretnutia s delfínmi obrovksú radosť. Na pamiatku
sme si nechali vytlačiť A4 fotku za nemalý poplatok. Žijeme však iba raz.
 |
| Pilar Playa |
 |
| Najväčšia plážová piesková duna pokrytá vegetá |
ciou na svete
 |
| Krevety a humry |
 |
| Ahojte! |
Posledným výletom, ak sa to tak dá nazvať bola párty v
jaskyni.Autobusy zozbierali všetkých tancuchtivých, prevažne mladých
dovolenkárov a odviezli hlboko do neznáma do otvorenej jaskyne, kde to pomaly
začínalo žiť. Open bar a kopec mladých nám rozprúdilo krv v žilách. Miška sa
nenechala dlho prehovárať a na parkete sa vlnila na salsu s dvomi Kubáncami, ja
som si zatancoval na malom pódiu, videli sme tanec otrokov a užili si skvelú
párty, ktorou sme ukočili náš posledný deň na Kube. O druhej ráno nás odviezol
autobus do rezortu, dali sme ešte drink a burger v Snack bare a išli spať.
Druhý deň sme sa odhláslili a ešte na pár hodín vyvalili na slniečko, kým nám o
tretej poobede neprišiel autobus – smer letisko.
Cayo Coco je fantastický ostrov, s nádhernou plážou, skvelými
ľuďmi a pekným a udržiavaným hotelovým komplexom. Vrelo odporúčam!
Návrat do Kanady sa niesom v duchu spomienok no s vedomím, že nás
čaká leto a užívanie si kanadskej prírody. Dušan sa ponúkol a prišiel nás
vyzdvihnúť na letisko, za čo mu ďakujeme a hneď nás oboznámil s novinkou, že
zhorel dom, na ktorom pracovali. Našťastie sa nikomu nič nestalo, no ich práca
zhorela do tla a celý barák je nutné rozobrať a postaviť na novo! Žiaľ aj také
sa stáva!
Návrat do práce bol nemilý, najmä pre Mišku, ktorá dostala vo
Wurste zvláštne ultimátum a nakoniec sa rozhodla to ukončiť a násjť si
pokojnejšiu robotu v menšej reštaurácii. Ja som sa okamžite zapojil do tempa a
už v piatok ma čakal náročný deň. Takže opäť raz, ahoj Calgary, sme späť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára