utorok 24. marca 2015

25.týždeň v Kanade (2.8.3.2015) - Týždeň dovolenkaris (Kuba 1/2)

Marec sa nám začal a s ním prišiel do Calgary slušný -15 stupňový vietor a mráz. Ideálny čas na dovolenku, no nie? Zhodou okolností to tak vyšlo, že celý náš apartmán mal na tento týždeň naplánovanú dovolenku. Dušan s Borisom to vzali opraveným autom smerom hory a Vancouver a my s Miškou sme sa nevedeli dočkať  tropickej Kuby a našej cieľovej destinácie, najsevernejšieho ostrova Kuby, Cayo Coco.

Dušan s Borisom vyrážali v utorok ráno a mali 4 cieľové stanice – strediská Sunshine, Revelstoke, Whistler a Vancouver. Prvé tri menované sú známe lyžiarske centrá. Podľa ich vlastných slov, podmienky na dosku neboli ideálne + v Sunshine ich privítalo -25 stupňov, no zdolali to. Kanada sa tento rok mohla a môže popýšiť jednou z najslabších zím za posledné roky, čo sa prejavilo aj na svahoch. Málo snehu a zľadovatený terén neboli po chuti nielen chalanom, ale ani turistom a domácim. Po troch dňoch jazdenia bolo ich poslednou zastávkou hlavné mesto Britskej Kolumbie, Vancouver, pravdepodobne najkrajšie a zároveň najdrahšie kanadské mesto, ktoré oboch chalanov maximálne zaujalo. Jednak to bolo príjemným prostredím (teplejším ako v Calgary) a i životom, ktorý v meste panoval. Tieto dva dôvody pokladám za hlavné, prečo do „Vancity“ smeruje každý rok veľa Čechov a Slovákov. Na záver dovolenky si borci užili 11 hodinovú 
jazdu smer Calgary. Dušan sa hecol a urobil krátke dovolenkové video, ktoré si môžete pozrieť nižšie.




My s Miškou sme si prvé dva dni dovolenkového týždňa odmakali v práci a popri tom chystali všetky možné veci. Priznám sa, že oba dni mi v robote ušli ako voda a deň odletu sa konečne priblížil. Napriek letnej dovolenke sme mali cca 25 kg batožiny (dohromady). Keďže sme nevedeli, čo sa nás presne čaká, brali sme lieky, drogériu, vlastné osušky a základné veci na oblečenie. S odstupom času som rád, že sme brali hlavne lieky a svoje hygienické potreby. Moje balenie: rifle, 3x kraťasy, niekoľko krátkych tričiek, sveter, mikina, plavky, žabky, šiltovka, byrokracia a veľký velikánsky úsmev na tvári.

V stredu ráno teplomer ukazoval solídnych – 16 stupňov Celzia, takže plány sa zmenili a vycestovali sme v zimných bundách a letných teniskách, čo sme si podstatne užili cestou na autobus smerom do centra mesta. V lietadle sme mali jedno voľné miesto, tak sme sa s Miškou mohli trochu rozťahovať, no i tak miesta na nohy bol minimum, takže to bol ďalší let, ktorý som pretrpel. Po 6 hodinách sme vystúpili do krásnych 28 stupňoch kubánskeho tropického raja. Jednoduchá pasová kontrola v malej malinkej hale letiska, kde prilietavajú iba kanadské lietadlá. Vonku nás už čakal zástupca cestovky, ktorý rozdeľoval ľudí do hotelových autobusov  (cesta do hotela nám trvala asi 15 minút). Kubánci sa okamžite prejavili ako obchodníci a ponúkali 2 pivá za 5 kanadských dolárov. A tak sa nám začala dovolenka. Tento pán ma hneď rozsekal - na otázku kde sa môže fajčiť na nás nepochopiteľným pohľadom zazrel a: „Here, in the jungle, anywhere you want!“ (Tu, v džungli, kdekoľvek chcete!). Vzhľadom na zvyk západných krajín o obmedzení fajčenia, tu také nič nefungovalo. Vitajte na Kube!

Po príchode do hotela nás privítali tancom a drinkom a následne nám ukázali našu izbu, kam nám nechali doviesť batožinu. Prešli sme rezort, ktorý tvorí mnoho samostatných budov (kapacita rezortu je 600 hostí), takže žiadny obrovský hotel, ale max. dvojposchodové budovy a samostatné apartmány. Budovy oddeľujú udržiavané záhrady bez jediného odpadku a s príkladnou starostlivosťou od záhraníkov. Každá izba má svoj balkón a mini terasku, TV, chladničku, sejf. Maličkosti, ktoré by sa dali vyčítať tam boli, no nič hrozné. Navyše si treba uvedomiť, aký má Kuba politický systém, takže celkovo sme boli s ubytovaním príjemne prekvapení.

Strava funguje v rezorte na troch základných pilieroch. Snack bar (otvorený non-stop) ponúkal drinky, kafe a malý grill, kde si hostia mohli vybrať hamburger, hot-dog, šunkovo-syrový sendvič, hranolky a mini pizzu, nám poslúžil nespočetnekrát. Jedlo nič moc extra, no na zahnanie hladu maximálne poslúžil. Druhý spôsob stravovania boli 4 reštaurácie, kam bola potrebná rezervácia (pri príchode sme mali zabezpečené dve) a jednu sme urobili dodatočne. Všetky reštaurácie (kubánska, ázijská, talianska na pláži a „mediterian“) mali  4-chodové menu, stručné a tématické, no na výber stačilo.  Posledná možnosť bola „a la carte“ Culinarium, kde fungoval klasický systém švédskych stolov, studených, teplých jedál, dezertov a pečiva, takže každý si mohol vybrať čo mu srdce ráčilo.

Pláž na Cayo Coco bola božská, nádherná, úžasná a perfektná. Biely piesok, ktorý nikdy nebol horúci (a to myslím doslova NIKDY, ani o 12tej na obed) nám obom učaroval. Žiadne kamene, žiadne kamienky, minimum rias a chalúh. Dovolím, si povedať, že pláž bola jednoducho dokonalá a dych berúca. Zábavu zabezpečovali animačné programy na pláži, tancovanie a DJ, ktorý púšťal španielske a kubánske rytmy. Pre hostí boli pripravené lehátka, ktoré sa asi skoro obsadzovali, no my ako bezproblémoví  a nenároční hostia berieme svoje osušky, hodíme do stredu pláže (kúsok od baru) a ležkáme aj v piesku. Ku koncu to využili domáci a za jedno peso (1,2 CAD) vám doniesli lehátka, kamkoľvek ste chceli.  More bolo aj vďaka piesku, krásne azúrové, priezračné a čisté. Spád pláže bol veľmi mierny, takže aj po 100 metroch človek stále dokázal stáť. Teplota vody bola ohromujúca – fantastická osviežujúca voda, v ktorej ani po 30 minútach nebola zima. Skôr naopak, keďže Cayo Coco je ostrov, tak tam neustále vial vietor, no bol teplý, tropický, no napriek tomu bolo teplejšie vo vode ako mimo nej. Odliv bol vždy masívny a dali sa robiť dlhé dlhé prechádzky bez toho, aby ste narazili na ďalší rezort (na celom strove je iba 11 hotelov), takže nechýbala ani panenská príroda. V mori sme videli hviezdice, kraby, rôzne druhy rýb.

Ďalšie animačné programy sa konali poobede a to už pri bazéne (rezort mal jeden veľký bazén, v ktorom sme ani raz neboli ) a večer sa konal program pre deti a každý deň od deviatej vystupovali tanečníci na rôzne témy (Michael Jackson, filmové motívy, domáce a medzinárodné tance) a táto skupinka bola skutočne talentovaná. Každý deň dokázali urobiť perfektnú show.

Jedinú vec, čo asi ľutujem s odstupom je to, že sme si nekúpili aspoň jeden set okuliarov a šnorchla na potápanie, no aspoň sme si požičali jeden od jedného z hostí a vyskúšali sme to. Na úvod asi toľko, v ďalšom článku napíšem o výletoch a ďalších zaujímavých detailoch z našej kubánskej dovolenky.


Hotelová izba





Náš rezort Memories Caribe



Posledná noc pred odletom...



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára