3. týždeň (29.9.-5.10.2014)

Je 14.10.2014 a na FB v skupine Slováci v Kanade som hneď ráno našiel link na tento blog od Lucky Schenk (ktorej sa bude venovať celý jeden príspevok), čo ma nesmierne potešilo a vykúzlilo mi veľký úsmev na tvári. Pre všetkých,  čo tieto vety budú čítať – píšem o svojich skúsenostiach a príhodách, negeneralizujem, nezovšeobecňujem a čomu chcem úplne zamedziť sú vety typu „Tu v Kanade je to takto...“. Toto si budem môcť dovoliť po 10 rokoch pobytu v tejto krásnej krajine.

Tretí týždeň v Calgary sa začal na "našom" byte. Ako som spomínal, po uprataní a nákupe základného vybavenia sme mali všetko, čo sme potrebovali, okrem práce  (okrem Mišky, ktorá nastúpila v pondelok na svoj prvý pracovný kanadský deň). Zo skúseností a internetu sme vedeli o najfrekventovanejších kanadských pracovných portáloch (pre Calgary a celkovo AB je to kijiji a pre Vancouver najmä craigslist - to však neznamená, že tieto web portáli opačne nefungujú).

Pohľad z nášho balkóna. Panorama made by Dušan

Miška začala pracovať u Larisy (dalo by sa povedať naturalizovanej Ukrajinky v Kanade – podľa slov Mišky milej staršej pani) ako housekeeper (upratovanie domov). Nástupný plat nebol nijako oslnivý, no nebola to ani minimálna mzda, čo je pre nováčika vždy príjemné. Prvé dni ju vozila z domu na dom, vysvetlila čo má ako robiť. Po troch dňoch Miška dostala auto s GPS (Toyota sedan). Veľkým pozitívom je, že auto môže používať na nákupy, prípadne iné vybavovačky v meste, no neželá si, aby sme s autom chodili na výlety, čo je pochopiteľné. Prvý týždeň bol ako v každej práci pre Mišku extrémne náročný, najmä fyzicky, však po roku sedenia v kancelárii sa ani nemožno čudovať.  Ako každý „bažant“ v robote, všetko robila poctivo a nemala potrebnú rýchlosť, čo sa o dva tri týždne zmení a bude z nej motorová myš! 

Zvyšok pánskeho osadenstva získalo od suseda heslo na jeho Wi-fi (Dušanova zásluha), tak sme posielali resumé vo „veľkom“ (v zmysle hľadania kancelárskych pozícii + musím povedať, že Boris s Dušanom čo to poslali aj z hostela, ja som to zanedbal). Pre mňa bol tento týždeň posledný, kedy som prioritne zháňal Office job. Situácia sa vyvinula tak, že na konci týždňa sme boli všetci bez odpovede, peňazí ubúdalo, takže sme začali zháňať inú robotu. Dušan s Borisom našli na kijiji (inzertný portál) robotu (HR agentúra, ktorá zháňala čo najskôr pracovníkov na landscaping – manuálna práca okolo domov/terénne úpravy), do ktorej nastúpili v piatok, takže som ostal posledný nezamestnaný v našej malej domácnosti.

Dušan ako landscaper (ešte v topánkach bez oceľovej špičky)

Čas plynie veľmi rýchlo a preto je každá voľná chvíľa, najmä v zahraničí veľmi drahocenná. Prišla sobota, všetci voľno, tak sme sa rozhodli pre prvý výlet. Banff je podľa učebnice najznámejším národným parkom v Kanade a relatívna blízkosť rozhodli. Boris zabezpečil auto, Miška navigáciu, Dušan vybral trail, Dáša  konzultovala a ja som sa ticho pridal. Boris s Dušanom zbehli v sobotu ráno na letisko po auto (dostali sme pekný Nissan Altima) a o deviatej vyrazili. Príchod do Banffu bol magický, úžasné hory, niečo skutočne neopísateľné. Na vybraný trail (stredne vysoká náročnosť) sme išli relatívne pripravený (zimné topánky i bunda). Pripravení sme však neboli (teda ja a Miška), bola to fakt makačka, ale vzdať sme to nemienili a ani sme to neurobili. Zaostávali sme, no vyliezli sme to, fantastický pocit. Keď sa k tomu pripočíta nádhera, ktorú sme uvideli, bolo to celé na nezaplatenie, no nabudúce s topánkami na hike. Po zlezení sme zbehli do Banffu (mestečka) na pohár teplej kávy a v mojom prípade i polievky minestrone. Napriek tomu, že je mimo sezóny bolo v meste pomerne dosť ľudí. Cesta naspäť do Calgary trvá 1,5 hodiny + vrátenie auta predznamenávali ,  že sme po káve vyrazili smer domov. V aute sme si trochu schrupli a po návrate som s Borisom vyrazil vrátiť auto na letisko, čo bola cesta tam a späť mestskou takmer na 2 hodiny! Celý výlet nás vyšiel na 13 CAD na osobu, takže mega!

Banff

Spoločná foto po výstupe. Zľava Dáška, Boris, ja, Miška, Dušan

Výhľad za tú námahu stál!

Výhľad na mestečko Banff

Cez týždeň sa nám podarilo vybaviť Alberta health care (AHC – voľný preklad albertské zdravotné poistenie), čo je doplnok k nášmu poisteniu. Priznám sa, že v tomto momente nedokážem povedať do akej miery sa komplementárne komerčné poistenie a AHC dopĺňajú, no viem, že v prípade núdze si v prvom prípade pýtajú AHC. Vybavenie poistenia je otázka 2 minút – je možné ho vybaviť na viacerých úradoch po celej Alberte (my sme ho vybavili na registri motorových vozidiel napríklad) a zo všetkých kanadských provincii ho ponúka iba Alberta. K vybaveniu stačí nájomná zmluva na ktorej je poistenec uvedený (dôkaz, že v Alberte skutočne žijete), pas a pracovné povolenie. Brnkačka a o cca 5-10 dní príde poštou kartička.

Posledný deň (nedeľu)  sme strávili nákupmi (zn. nevyhnutnými). Na základe odporúčaní sme našli pri sebe Walmart a Superstore (čo sú siete predajní so všetkým/hypermarkety) a šli sme za málo peňazí kúpiť veľa muziky. S Miškou sme šli najmä po základných potravinách do kuchyne, takže v košíku skončilo všetko od základných korenín, cez cestoviny, múku, olej, ocot, po zeleninu a mäso (kúpili sme dva mega steaky, kačicu a takmer 3 kg kuracích stehien, ktoré šli do mraziaku). Cena asi 220 CAD. Dosť, no ja to považujem za „nevyhnutné zlo“.  Dušan s Borisom šli najmä po reflexnej veste, rukaviciach a hlavne po topánkach s oceľovou špicou, čo je tu základný trojuholník manuálnych robotníkov (+ ešte helma pre stavbárov). Všetko kúpili o poznanie lacnejšie ako v centre. Všetko potrebovali, kedže ich šéfko v prvý deň ich služby zdrbal, keď videl ich turistickétopánky. Miške ďakujeme za odvoz!