štvrtok 16. októbra 2014

4. týždeň (6.10.-12.10.2014)

Ani  sa mi nechce veriť, že píšem ďalší článok blogu, už štvrtý týždeň! Plynie to fakt veľmi rýchlo. Víkend sme strávili v Banffe a na nákupoch a pondelok sa opäť nezadržateľne blížil. Miška u Larisy upratovanie domov a Borko s Dušanom už so správnou výbavou na landscaping (terénne úpravy).  Ja som v pondelok posielal resumé, tentokrát trošičku upravené (no nie úplne vymyslené) a venoval som sa ponukám dostupnejšej práce. Zameral som sa na gastronómiu a pozície kuchára. Túto prácu som robiť chcel a ponúk v tejto oblasti bolo denne dosť veľa. Pondelok sme uzavreli opäť NFL a kuracími krídlami po 25 centov v podniku St. James Corner, tentokrát všetci piati. Chladený Budweiser a dobrí priatelia, čo viac si želať? :) 

Dostupnosť a dopyt sa ukázal a už druhý deň, v utorok doobeda, som mal dohodnuté tri pracovné pohovory. Prvý bol hneď v utorok v talianskej reštaurácii Bocce. O tretej som bol v reštaurácii s vytlačeným CV za stolom so šéfkuchárom Grantom Parrym a bavili sme sa o práci. Bocce je asi 25 minút cesty pešo od domu, takže vzdialenosť mi vyhovovala. Pohovor dopadol na oko dobre a šéfkuchár Grant ma ihneď zavolal na skúšku/prvý pracovný deň, pozrel do papierov a v piatok poobede o štvrtej som mal naklusať do kuchyne. Paráda. Boris mal v tento deň tiež pracovný pohovor (office job), v centre. Z bytu odchádzal vyfešákovaný a oholený, u neho nezvyk, no tak sa finančného a hospodárskeho analytika patrí! Z pohovoru sa vrátil so zmiešanými pocitmi, nakoľko by ho hneď vzali, no kardinálnym problémom boli jeho (iba) ročné víza. O pár dní im písal o možnostiach ako tu môže ostať dlhšie, uvidíme ako dopadne. Ja, natešený som urobil na večeru dva mega steaky (spolu mali kilo) + k nim "šopský šalát", aby sme ochutnali kanadskú hovädzinu. Bola prvotriedna a Miške chutilo, takže som so sebou spokojný! Nehehe. 

Druhý pohovor bol v stredu  s managerkou rodinnej reštaurácie White Spot, Luciou. Pekný podnik, Lucia mi dala vyplniť žiadosť a mali sme plodnú debatu. Lucia mi vysvetlila fungovanie White Spot-u, a primárne zameranie reštaurácie na rodiny s deťmi. V Calgary je však treba počítať so vzdialenosťou a takmer neexistenciu nočných spojov. Z domu do White Spotu mi to trvalo niečo vyše hodiny a to linky išli pravidelne. Čo v prípade, ak mi ujde posledný nočný vlak? Taxík? Lucia ma ihneď prijala s nástupom ďalší týždeň a sľúbila, že pre tých čo cestujú urobí schedule (rozvrh prác) tak, aby vlak stíhali.

Po príchode ďalší telefonát od managerky kuchyne v steakhouse The Keg, takže cesta opačným smerom na pohovor. The Keg je veľmi pekná, už etablovaná reštaurácia na vyššej úrovni. Uvítala ma hostestka v čiernom kostýme, Nick (človek pracujúci v Keg)mi dal vyplniť dotazník a následne som mal pohovor s Aliciou, managerkou kuchyne, čo bola mladá usmievavá babena v čiernom ronde. Dobre sme pokecali a odkázala ma na druhý deň (2.kolo pohovoru), tentokrát som sa mal stretnúť s Davonom, managerom podniku. Pohovor však dopadol veľmi pozitívne, Alicii som sa páčil a priamo mi povedala, že ma chce do tímu.

V stredu sa mi medzi pohovormi podarilo vybaviť a zariadiť TV aj internet, technik bol u nás trikrát, niečo bolo so vzdialeným prístupm na router, no všetko sa spravilo a sme úspečne zapojení, ako spieva Vratko z Iné Kafe. Som proste mega šikovná hviezda!

Štvrtok. O desiatej ma čakal ďalší pohovor, tentokrát so šéfkuchárom Andrew-om z high end (drahšej a luxusnejšej reštaurácie) steakhousu Hy’s steakhouse and cocktail bar. Stretli sme sa v nákupnom centre, pretože reštauácia sa „vytvára“. Teda podnik bude úplne nový, robotníci momentálne pracujú na jeho dokončení. Šéf bol veľmi príjemný a priamo mi povedal, že má ľudí s viac skúsenosťami, takže budem pracovať na studenej kuchyni - predjedlá a dezerty a okamžite mi dal pracovnú ponuku. Výhodou tejto ponuky je najlepší plat (o dolár viac na hodinu oproti ostatným ponukám), práca v úplne novom podniku, ihneď na jeho začiatku, dve nové kuchyne, jediný steakhouse svojej značky v meste a lokalita. Steakhouse bude v samotnom srdci centra, na 8 Avenue, v pešej zóne. Táto ponuka sa mi zdá najlepšia, no otvorenie reštaurácie je naplánované na november a priamo závisí od dokončenia robotníkmi, takže presný deň nevie nikto.

Druhý pohovor v The Keg som mal o tretej. Davon, manager, príjemný chlap ma uvítal, diskutovali sme o mne, o podniku a okamžite ma prijal s nástupom ďalší týždeň. Skvelé Pištík. Mohol som sa rozhodnúť kam chcem ísť.

V piatok ma ako posledného čakal prvý pracovný deň. Všetci ostatní pekne makali a zarábali ťažké doláre.  O štvrtej som mal nástup v Bocce a čakal ma predĺžený víkend, keďže v pondelok 13teho mali Kanaďania deň vďakyvzdania (sviatok), takže som nevedel aký nápor ľudí mám očakávať. Doobeda som napísal do White spotu a oznámil im, že nenastúpim. 

Prvý deň v práci vôbec nebol zlý, vzal si ma na starosti Adam, milý chlapčisko, ktorý so šéfkuchárom Grantom pracuje od svojich 18tich, takže už 7 rokov a v Bocce je Grantov zástupca, tzv. sous chef. Mojim prvým stanoviskom sa stali šaláty, dezerty a antipasti. Ponúkame 5 druhov šalátov, 4 druhy dezertov a antipasti, čo prestavuje dosku s nakrájanou salámou, prosciuttom a šunkou, sušenými figami, mandlami a ďalšími dvomi druhmi orieškov, ktorých názvy si nepamätám, nakladanými hríbami a celá doska je jemne pokvapkaná Vino Cottom. Prvý deň som sa snažil všetko zapamätať recepty i ľudí. Všetko sa v Bocce robí čerstvé, čo ma osobne veľmi teší. Piatok prebehol bez problémov a s Adamovým dozorom som všetko úspešne vyhadzoval a zvykal si na systém. Vypadol som pred dvanástou a za 20 minút som bol doma.

Šéf mi nakázal šichtu i na sobotu a nedeľu, tak som si povedal, že ma berie! Zavolal som do Kegu a najmä kvôli vzdialenosti som svoju ponuku stiahol. Takže stále pracujem v Bocce a uvidím ako sa vyvinie situácia v steakhouse. Víkend bol dosť pomalý, veľa ľudí bolo asi mimo mesta a strávili vďakyvzdanie mimo, čo bolo super, nakoľko som sa mohol poriadne všetko učiť. Oba dni sa ma ujal Walter, druhý sous chef a pekne mi všetko vysvetľoval. Keďže bolo málo ľudí, v sobotu som končil o desiatej a v nedeľu o pol dvanástej, tu som si robotu už našiel! Ku vďakyvzdaniu nás Grant (šéfkuchár) potešil a urobil štedrú večeru pre zamestnancov – upiekol moriaka, k tomu zemiaková kaša, šalát s mrkvou, plnka a omáčka z výpeku + k tomu malé pivko na účet podniku, no fantázia, ľudsky i chuťovo! Inak v Bocce máme každý deň jedno jedlo podľa vlastného výberu zdarma. Bocce sa mi veľmi páči, je to podnik pre cca 85 ľudí, otvorený asi 4 mesiace s otvorenou kuchyňou a veľkou pecou na pizzu (ktorá je vynikajúca). Počas víkendu som sa postupne zoznamoval s tímom (James, Kegan, Mitch, Walter, Adam, Andy, Tyler...to sú moji kuchynskí spolubojovníci, na pľaci máme Ashley, Katy, Laura, Martina, Stu, Clark a ďalšie babeny si fakt nepamätám...). Takže s úsmevom hor sa do nového týždňa!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára