Obsah:
- let
- Praha
- Calgary letisko a
let
- Cesta na hostel
- SIN, banka, telefon
Misia Kanada pre našu
malú dobrodružnú skupinku začala v Prahe, destinácii odletu. Každý z nás si
posledných pár dní pred odletom užil inak. My s Miškou najskôr s rodinou a v
Prahe s Lukym, Miškiným bratom a Haničkou, jeho priateľkou. Fantasticky
steak a Plznička bolo to pravé orechové.
S druhou polovicou výpravy,
Dušanom a Borisom, sme sa stretli v stredu 17.9.2014 ráno na letisku.
S batožinou sme sa borili všetci – nie je ľahké sa pobaliť na rok, napriek
tomu, že oblečenie sa tu dá nakúpiť za čo to lacnejší peniaz ako u nás.
Plán 23 kg sa ani jednému z nás dodržať nepodarilo, čo sme tušili a potvrdili
si to na letisku na váhach, ktoré boli voľné pre iné aerolinky. Nastalo malé
prebalenie kilo hodiť do príručnej a s malou dušičkou k odbaveniu.
Našťastie nám všetkým slečny za pultmi povedali, nech sa to neopakuje a bez
doplatku sme s úsmevom odišli. Úsmev vystriedali slzy, keď sme sa s Lukym
a Haničkou lúčili, boli to však slzy šťastia. Obaja naši českí hostitelia
boli perfektní a cítili sme sa u nich naozaj skvele. Ďakujeme za
pohostenie.
Rozlúčení sme vyrazili k pánom na
letiskovú kontrolu. Prvý let trval z Prahy do nemeckého Frankfurtu necelú
hodinku a príjemne rýchlo ubehol. V Nemecku sme našťastie batožinu
brať nemuseli, napriek tomu som mal na sebe zavesenú bundu, lebo bolo,
samozrejme, teplo a mikina a krátke tričko robili svoje. Okrem toho
som mal NB, plný vak na chrbte a Miške som niesol príručnú batožinu. No
labúžo. Miška mala kopec ďalších vecí, takže prechádzať letiskom bola prekrásna
túra. Frankfurt má fakt veľké letisko.
Necelé tri hodiny po pristaní sme
nabrali smer Calgary. Spoločnosť Condor mala jednoznačne najlepšie ceny
leteniek a nás vyšla jednosmerná 375€ (kupovaná 4 mesiace pred odletom).
Ako som sa dozvedel zo skúseností našich predchodcov, Condor Vám ponúkne jeden
film zadarmo (nie podľa vlastného výberu) a jednu časť Priateľov. Potom si
musíte kúpiť za 7€ balíček a dajú sa pozerať „prémiové“ filmy, ktoré podľa
mňa mohli byť lepšie. Btw., ak nemáte slúchadlá spoločnosť si naúčtuje ďalšie
2€. S Miškou sme sedeli v stredovej trojici sedadiel (systém lietadla
2-3-2, ergo dve sedadlá, tri v strede a opäť dve na druhej strane). Klíma
nad nami bola extrémne chladná, aj vďaka naj sa mi podarilo prechladnúť, takže
na ďalšiu cestu plánujem sedadlá pri okne!
Prílet do Calgary bol pre piatou miestneho
času a na letisku nás privítali milí dôchodcovia, ktorí pomáhali turistom
a navigovali na správnu cestu (vraj túto prácu robia zadarmo). Je to
skvelé využitie týchto skúsených seniorov, ktorí pomáhajú a nesedia celé
dni na posteli. Moje prvé veľké uznanie Kanady. Nasledovali dve kontroly, jedna
všeobecná, kde sme prenechali deklaráciu, ktorú sme vyplnili v lietadle a druhá,
nepríjemnejšia, imigračná. V rade sme stáli asi 15 minút (rýchlo sme vyšli
z lietadla) a pani oficierka nás vzala oboch, čo bolo
super....rýchlovka, pas, víza, poistenie a hurá preč. Žiadne problémy ani
u Borisa a Dušana. Vybehli sme von z letiska, aby mohli fajčiari
doplniť zásoby nikotínu a zabilo nás 25 stupňové teplo a pražiace slnko.
Tákže, prezuť zimné boty (ktoré boli na nohách kvôli váhe) a v krátkom
tričku smerom na hostel. Bus do DT (downtown = centrum mesta) stojí 8,5
kanadského dolára (CAD), takže vzhľadom na pohodlie a kopec vecí sme sa
rozhodli pre taxi, ktorý nás odviezol priame pred dočasné ubytko, Wicked
hostel, kúsok od centra mesta. Cena za odvoz, tichý Ind si vypýtal cca 38 CAD.
Sečkó. O hosteli bude jeden samostatný príspevok.
Druhý deň sme chceli vybaviť všetku
základnú byrokraciu, čo pre nás bolo SIN, SIM a banka. Pobočka Service
Canada, úradu, kde sme vybavovali SIN (social insurance number ), čo
predstavuje číslo, bez ktorého nemôžete legálne pracovať a má expiráciu
(rozdiel oproti USA a SSN) nebola
ďaleko od hostela. Pán SBS nás milo privítal a nanavigoval potrebným
smerom. O 20 minút sme mali všetci štyria čísla a hor sa do mesta.
SIM kartu/telefón sme riešili ďalšie
dva dni. Podľa info z prvej ruky sú tu drahší operátori (Bell, Rogers,
Telus) s lepším pokrytím a napr. hovormi do cudziny a lacnejší,
ktorí majú pokrytie hlavne v mestách (Wind. Fido, Virgin a všetci ostatní).
Ekonomicky sme zvolili lacnejšiu variantu. Boris sa upísal Wind-u a za 40
CAD má mať všetko unlimited (neobmedzené). Sieť mu prvé dva dni haprovala, ale
potom sa ustálila a bolo všetko OK. Zvyšok skupiny podpísal zmluvu s Fido-m,
Miška s Dušanom za 35 CAD, keďže im fungoval ich SVK telefón s kanadskou
SIM (250 minút, neobmedzené sms, 250MB dát). Ja som sa rozhodol pre nový
telefón a boj medzi Nexus 5 za 500 CAD a čínskou vyklápačkou ZTE za
55 CAD vyhral čínsky bojovník. Najlacnejší telefón aký mali. Sečkooo. Keďže je
bez dát, mám o 5 CAD lacnejší „paušál“ ako kolegovia.
Poslednou položkou bola banka.
Obchodili sme všetky banky, čo sme našli a ceny sa líšili od 6 mesiacov
zadarmo, po 15 dolárov mesačný poplatok. V troche zúfalstva a prepočtoch
koľko asi transakcii urobíme sme si neboli istý ku komu zamierime. Nakoniec sme
našli banku CIBC, ktorá nás prekvapila neoficiálnom ponukou vedenia účtu na
celý rok zadarmo. Tu narazila kosa na kameň a na naše neveriace pohľady
nabehli 4 bankári, ktorí nás krvopotne presviedčali, že je to fakt zadarmo.
Neveril som, keďže to nikde oficiálne nemali zverejnené, napísané, nič. To, že
to tak bude som si vymohol prehlásením banky, že vedenie účtu je fakticky
zadarmo! A mohli sme ísť s úsmevom späť na hostel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára