Je nedeľa 19.10. a bezradne pozerám do
prázdneho listu a uvažujem ako začať písať o ďalšom týždni v Calgary. Krátke
zhrnutie, Miška celý týždeň pracovala (aj v nedeľu), ja som mal voľno streda-štvrtok
a chalani a Dáša od utorka „dreli“. Pondelok 13.10.2014 mali Kanaďania Deň vďakyvzdania, takže posledných pár
dní sme videli v obchodoch obrovské morky, vážiace aj vyše 10 kg a všetko ostatné,
čo sa tohto témetického dňa. Jeden pán mi povedal, že tento deň je v Kanade o 2
týždne skôr ako v USA preto, že morky, čo sa tu nepredajú, idú na juh do
štátov. Beriem to s rezervou.
Pondelok sa teda pre
nás s Miškou odvíjal pracovne.
Reštika bola poloprázna, nič extra sa nedialo, domov som išiel skôr, zas! Toto
krátenie hodín ma prestáva baviť. Stále a stále sa učím nové veci, stále a
stále kazím veci.
Utorok bol zaujímavý
deň, umývač riadu James dal výpoveď
a nepodarilo sa za neho zohnať náhradu, takže sa nám v kuchyni pekne kopili
riady. Okrem Jamesa dala výpoveď aj ženská čo robila cesto na pizzu, takže
cesto robil šéf Grant. Riady chvíľu ich umýval jeden časník Stuart, chvílu zas
ja, chvílu zas druhý kuchár Derek. Utorok som mal byť do záverečnej (1 ráno) a
konečne som nešiel z práce skôr,
všetko som si pekne porobil, poupratoval, pobalil. Adam dal dokopy riady, aby
to nevyzeralo, že vybuchla bomba a o jednej sme všetci vypadli, ja v tomto
prípade na dovolenku (streda - štvrtok). Prvýkrát som si urobil svoju pizzu,
zatiaľ nič moc, ale to sa časom zlepší. Biznis v týchto dňoch nič moc, teda
minimálne v Bocce nič moc, ľudí je málo.
Doobeda som bol na nákupoch,
Boris mal meniny, tak sme mu s
Miškou kúpili fľašu rumu. Okrem toho som sa buchol po vrecku - Miške som chcel
urobiť radosť, tak som jej kúpil kvety (kyticu lilií), a asi kilové balenie
kreviet. Rozdelil som to na tri porcie, dve šli do mrazničky a jednu som
pripravil Miške na večeru (citrónová kôra, citrónová šťava, restovaný cesnak na
olivovom oleji, tymian, bazalka a rozmarín, soľ, všetko zmiešať a nechať v tom
postáť krevety - tie potom stačí orestovať na panvici, a servírovať so šťavou,
v ktorej stáli - jednoduchý a výborný recept)!
Streda sa niesla v
znamení kvalitného spánku a s Miškou sme mali test kanadského zdravotného systému, no tom inokedy.
Štvrtok, som sa krásne vyspal, do rúžova a môj plán bol pobehať nejaké obchody
a urobiť malý nákup, tak dlho som sa rozhodoval kam ísť, že prišla Miška z
práce a išli sme do najväčšieho obchodného centra v meste, Chinook Mall, kde boli všetky obchody, ktoré som chcel obehnúť, vrátane
handier, no bol som skôr sklamaný ako nadšený ponukou. Milo ma prekvapilo
pánske oddenie v Zore, kde
predávajú veľmi pekné elegantné oblečenie . Mojim prvotným cieľom bol nákup basketbalových
tenisiek a slúchadiel, ideálne za málo peňazí. Ani jedno z toho som nekúpil,
keďže všetko sa mi zdalo drahé a tenisky sa posunuli z prešívanej kože za mojej
basketbalovej éry do polepeného odpadu z Číny s fajkou Nike, alebo značkou
Jordan...slabá kvalita za veľa dolárov. Tak sme zbehli aspoň do Targetu (ďalší veľký hypermarket), kde
som kúpil holiaci strojček, toustovač, ponožky a dáždnik do vaku). Tenisky sú
na nete (rovnaké) za polovičné ceny, takže asi to vyriešim online nákupom.
Piatok ma čakala prvá ranná šichta (teda nástup o 10:00) a
príprava všetkého možného na večerný biznis. V práci som mal byť do šiestej, čo
som samozrejme nebol a už o piatej ma poslali domov. Ten piatok mi začala
pracovná depresia, nakoľko som mal chystať veľa vecí a takmer všetkého čoho som
sa chytil som urobil nesprávne, čo bolo maximálne deprimujúce. Krutóny, zálievka
na šalát, dresing na Cézara, dokonca aj blbé pokrájanie cibule som urobil
nesprávne.
Piatok sa konal
koncert Dub Fx-a v klube Republik, kam Boris, Dušan aj Dáša
išli. Chcel som ísť aj ja, no v sobotu som mal byť v robote znovu od 10:00,
takže som koncert za 33 CAD vynechal. Borko mal meniny, takže sa otvoril rum a
rovno aj padol. Fajne sme posedeli, popili. Miška išla do blízkeho baru s
kolegyňou Viktóriou, a ja som
sľúbil, že sa zastavím. Asi o pol desiatej sme sa vymotali z bytu a ja som
išiel za dievčatami do baru a zvyšok smerom na DNB a koncert Austrálčana Dub
FX. V bare Hudsons som sa zoznámil s Viktóriou, pokeckali sme, spolu s Miškou
sme ochutnali kanadského Morgana a pred pol nocou som vypadol domov, aby som sa
vyspal. Mišiačik dorazil o druhej ráno, borci s Dášou o čosi neskôr, keďže
väčšina klubov o druhej končí a podľa Dušanových slov o 2:15, keď Dub FX
skončil, proste zapálili svetlá a akciu rozpustili. Ale chalan bol vraj dobrý!
V sobotu pokračovala
moja pracovná depresia. Nakrájanie
pažítky v sobotu, príprava citrónového pudingu, iba som sa pozeral, keďže som
to ako inak robil neprávne. Domov ma poslali už o štvrtej, takže odpracovaných
iba 6 hodín. Po práci sme zbehli na malý nákup, na večeru boli pripravené
steaky z bravčoviny a kúpili sme 8 veľkých kuracích stehien, ktoré som zabudol
dať do mrazničky a zajtra ráno to musí byť prvá vec na zozname, čo urobím.
Plánujem ísť do banky a požiadať o kreditnú kartu a večer na piatu mám ísť do
roboty.
Nedeľa a vyvrcholenie
mojej depresie, umýval som kel, ktorý nemusí byť umytý, neumyl som jahody,
ktoré majú byť, nakrájal som pancettu bez toho, aby som zoškrabal jej vrchný
obal, čo som nevedel, takže som po jednom koliesku strhával obal, funky robota.
Na druhej strane som však všetko potrebné pripravil - vajcia, kel, krutóny,
upiekol som koláčiky (cookies), urobil pancettu aj brasolu do šalátov, očistil
šaláty, vyhodil všetky objednávky a o tretej bol v Bocce obsadený jeden stôl,
takže ma poslali domov. Poprosil som Tylera, aby mi urobil pizzu domov,
obliekol som sa, a vyrazil. Dve ulice od Bocce ma stretol bezdomovca a pýta sa
či mám pizzu, tak som mu trojuholník ponúkol, o kus ďalej dvaja indiáni, či im
nedám kúsok pizze, ja na to "samozrejme" a s úsmevom som dal jemu aj
jeho žene. Nevyzerali, že trpia hladom, ale s radosťou som sa podelil a tak
zmizla polka môjho obeda. Povedal, som si, že mne neubudlo a rád som pomohol a
dúfam, že som týmto dnes uzatvoril trojdňovú depresívnu kapitolu v Bocce! Asi
karma, ktovie?!
Dušan, Borko a Dáša
si dnes opäť požičali auto a išli na ďalší výlet, kde sme s Miškou chýbali. V
týchto momentoch mám pocit, že nám Kanada uniká, no obaja sme pracovali. Na
večeru som opiekol zemiaky a urobil na grile bravčovinu, celkom OK, žiadna
hitparáda.
Zajtra začína nový
týždeň, utorok-streda mám voľno, piatok až nedeľa robím od ranné, tak som
zvedavý, čo tento týždeň zaujímavé prinesie. V piatok je veľký výpredaj
lyžiarskeho a SNB vybavenia a vecí, takže by som tam rád nakúpil za dobrú cenu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára