Misia Kanada: 6. týždeň (20.-26.10.2014)

Tento týždeň som nazval Winter is coming (zima prichádza) - a fanúšikovia Game of thrones vedia kam táto veta patrí. Ale skutočne. Máme v Calgary krásne počasie, plno slnečných dní, asi nám karma trošku vracia pokazené leto v Bratislave. Takmer každý deň je slnečná obloha, krásny prechod ku zime. Stromy majú opadané lístie, napriek tomu je príjemne a zima sa zatiaľ neukázala vo svojej plnej kráse. Tento príspevok som nazval “zima prichádza” preto, že je tomu skutočne tak a tento týždeň prvýkrát snežilo a teploty klesli pod 10 stupňov, no ako som písal je krásne a jeseň tu je s veľkým J. Skutočne sa teším, že som a sme tu za takéhoto krásneho počasia.

Tento príspevok píšem s odstupom troch týždňov a je 6. Novembra a čo sa stalo tri týždne dozadu si nepamätám, takže tento článok využijem a venujem ho krátkej rekapitulácii nášho pobytu, respektíve napíšem vám, drahí priatelia, náš aktuálny status od príletu, čo sa zmenilo, čo ma tu baví, čo je tu fajn a tak ďalej.

Začnem veľmi pozitívne a to skvelou správou. Túto vetu som povedal v piatok po práci, citujem, “Dnes som nič nedokurvil”. Ospravedlňujem sa za výraz, no je príliš výstižný a dokonale opisujúci, takže si zaslúži miesto hneď na začiatku, áno piatok bol po dlhšom čase dňom, kedy som nič v práci nepokazil, nepoplietol a všetko bolo urobené ako malo byť, tak som sa pred celým svetom pochválil. V piatok po práci sme išli s Miškou na výpredaj lyží a snowboardov, kde sme mali predstavu kúpiť lacné vybavenie na začiatok a pred sezónou. Obaja sa plánujeme naučiť jazdiť na doske. Burza sa konala na hokejovom štadióne, takže si asi viete predstaviť aké to bolo veľké a bolo na ponuke všetko od lyží, palíc, cez zimné bundy, snowboardy, doplnky, palice, helmy, boty, proste všetko. Chceli sme kúpiť, no bez info čo a ako (teda hľadali sme odborníka) sme márne hľadali niekoho kompetentného, kto by nám poradil. Márne. Tak sme sa a to vykašľali, no Miška si kúpila dve bundy za super ceny, jednu zimnú a jednu prechodnú. Pre predstavu, v rade na pokladňu sme čakali asi hodinu, takže fakt tam bolo veľa ľudí a vecí, dalo sa vybrať z kvalitného použitého i nového tovaru. Každý čo tam bol niečo kúpil, skutočne, okrem mňa. Nakoniec sme sa tak dohodli, že pred tým ako vrazím peniaze do výbavy skúsim ísť na hory a keď ma to bude baviť, začnem zháňať.

Priebežne môžem povedať, že sme všetci štyria schudli, zo 5 kg určite každý. Je to následkom toho, že sme všetci štyria von z bratislavskej kancelárie, všetci v teréne. Čo sa týka stravy, nejako jeme, potraviny sú tu samozrejme iné ako u nás doma, čo to sme už povarili, proste bojujeme. Už som varil aj kotlíkový guláš, piekol som chlieb, moc sa nevydaril, ale chutný bol, čo je najdôležitejšie. Zásoby sa nám v chladničke/mrazničke pomaly robia, máme všetko kura, prasa aj kačku, takže parádička. Navyše v práci mám každý deň jedno teplé jedlo, takže strata váhy je pochopiteľná, keďže si 8 hodín nesadnem, no nie taká rapídna ako bola v USA. Mimochodnom z Hy’s steakhouse sa mi ešte neozvali, uvažujem či to je márne, alebo nie, aj kvôli tomu, že v Bocce si rýchlo zvykám, učím sa a vychádzam s kolegami veľmi dobre.

Na túto ideu priamo nadviažem a som veľmi rád, že robím s Kanaďanmi, čo znamená, nevyhnutnú komunikáciu v anglickom jazyku. Na tomto základe silno verím, že môj slovník a jazyk pôjdu kvalitatívne hore. Samozrejme počítam aj s výslovnosťou. Či sa zlepšujem neviem povedať, avšak verím, že áno. Kolegovia sú super v tom, že sú trpezliví a ochotní mi veci vysvetliť. Partia v Bocce je skvelá, všetci sú milí....od managementu, cez čašníčky po borcov v kuchyni, takže maximálna spokojnosť.

Ľudia sú tu v Calgary celkovo iní ako na Slovensku, najmä mentálne. Netvrdím, že všetci žijú ako páni, ale úsmevu je tu nepochybne viac ako u nás, zhovievavosti, tolerancie množstvo na každom kroku. Vodiči sú mimoriadne príjemní, vždy zastavia a pustia chodcu na prechode, to je tu veľkým plusom. Napríklad sa mi stalo, že vlak trochu meškal a vlakvedúci oznámil do mikrofónu meškanie, ospravedlnil sa, vysvetlil, že na severnej trase nastali technické problémy a po každej zastávke niečo zákazníkom povedal – od toho, aké dnes a na najbližšie dni hlásia počasie, že pre Calgary jazdí už 43 rokov, že cestujeme v jednej z najstarších funkčných súprav MHD v meste (súprava bude oslavovať 35 rokov a fungovala bezchybne – vodič dokonca zavtipkoval, že by si prial aby jeho dvojročné SUV fungovalo podobne spoľahlivo – všetko v maximálne priateľskom duchu, do mikrofónu nešetril oslovením „folks“, čo sa dá voľne preložiť ako priatelia alebo ľudkovia). Toto sa stalo v čase večernej špičky, keď sa milión ľudí vracal domov z práce, takže to cestu určite spríjemnilo, najmä v preplnenom vlaku. Nikto však nebol nervózny, všetci úplne v kľude. Proste pohodička. Čo sa mi však nepáči sú žobráci. Naschvál som nenapísal bezdomovci, lebo tak nevyzerajú. Sú normálne oblečení, oholení a s kľudom Angličana za mnou príde takmer dvojmetrový pôvodný obyvateľ severnej Ameriky a vypýta si drobné. Toto sa mi stáva niekoľkokrát do týždňa. Ľudia čo pýtajú nie sú ani zanedbaní, veľa z nich ani nie je opitých, veľa z nich vyzerá k svetu, statní chlapi a nemajú problém prísť a pýtať drobné. Po nejakom čase sa toto stáva veľmi otravným. Niekoľkým som nejaké drobné dal, no táto dobrota ma pomaly opúšťa. Nevidím dôvod, prečo má 100 kilový chlap držať krabicu s nápisom, že potrebuje drobné a veselo si v kožáku posedáva na lavičke a kamarátom, ktorý tiež pýta, no ten vyzeral horšie tak som mu asi dolár dal. Nechcem povedať, že ked je treba nepomôžem, no prečo by títo mladí a silní chlapci mali žobrať, keď môžu pracovať. Nie sú ani retardovaní, ani postihnutí, ani im nechýbajú nohy, dokonca sa na vás urazia, keď nič nedostanú. Toto nie je žiadna socialistická propaganda, no keď vládzeš, prečo by si si nešiel do roboty, no nie? Asi moja úvaha vyznieva zle, no pôsobí to na mňa tak, že žobranie je v Kanade dobrý biznis.

Čo ešte napísať pred tým ako pôjdem do hajan? Napríklad to, že je tu veľa zvery, hehe – veľa veveričiek, hlavne čiernych, ktoré zháňajú potravu pred zimou. Nie je nič výnimočné vidieť zajaca na ulici alebo trávniku. Chytiť sa samozrejme nedajú, sú ostražití, no zvyknutí na ľudí. Zaujalo ma tu aj kolísanie cien napríklad benzínu, ktorý za 14 dní dokáže zlacnieť aj o 20 centov na liter, no predpokladá, že podobne rýchlo môže cena aj stúpnuť. Na čo som sa tešil a čo si užívam je šport v TV, napriek častým reklamám máme balík športových programov a môžme live pozerať v normálnom čase NBA! Mega, na to som sa veľmi tešil.

Na záver mojej „krátkej“ úvahy ešte napíšem, že sa tu máme výborne, skutočne. Mrzí ma jedine to, že sa vidím s Miškou pomenej, keďže víkendy pracujem, takže nejaký výlet, či vypadnúť niekam na víkend je zatiaľ nemožné. Preto koketujem s myšlienkou, že by som sa pozrel po inej robôtke, uvidím, ako sa to vyvinie. Pripojím Vám ešte niekoľko fotiek, z výletov, čo sa porobili od Dušana a fotku môjho spľasnutého chleba a gulášu, ktorý som varil! Enjoy!