10. týždeň v Calgary (17.-23.11.2014) - Toto je zima Kanada?!

Tak! Čo je to za zimu, toto? Človek sa teší na kopy snehu, treskúce zimy, prechádzky po kolenách v snehu a namiesto toho máme slnečno, teploty nad nulou, dokonca jeden deň takmer 10 stupňov. Toto je zima, ktorej sa všetci obávali? Pche, hovorím zima! Pche. Na horácj je to trochu iné, predpokladám, no v meste zima po minulom týždni ustúpila a niektorí odložili zimné veci, dokonca som videl človeka v meste v kraťasoch a krátkom tričku. Či a kedy sa dostanem na hory nedokážem povedať, preto som dúfal, že si snehu užijem aspoň v tu a takto... anyway, dúfam, že čoskoro bude opäť snežiť!

Aby som Vám neostal nič dlžný, posielam foto od Dušana, keď sme išli minulý týždeň na výletík a fotili downtown.

Fantastická fotka - Dušan na to má zrak

Panoráma centra Calgary

„Poďme na to!“ sme si povedali v nedeľu a tak to aj dopadlo, oslava jak sviňa, jednoducho skvelá a ráno bolo zaujímavé. Do práce som mal ísť v pondelok na piatu, takže som dostatočne dospával, no aj tak by som vzal deň voľna, rovnako ako chalani. Už nie sme najmladší! Prekonať pocit strácať čas v posteli vo mne zlomila Miška a išli sme spolu do mesta vyriešiť nejasnosti ohľadom faktúry na mobil a banky po kreditku. Čerstvý vzduch určite pomohol. Miška sa pekne zabieha v angličtine, čo je skvelé! Napriek tomu, že si ešte nie je úplne istá vie čo to vybaviť a čím ďalej sa jej snažím pomáhať menej. Vybavila si banku i mobilného operátora, šikovné dievčisko! :D Šichta v práci bola o čosi náročnejšia, no opäť všetko v najlepšej pohode, s Andym sme po desiatej poupratovali a po jednej sme vypadli do postele.

Utorok sme s chlapcami dohnali zameškané a dospali sme čo bolo treba. Začal mi prvý deň voľna. Dušan s Borisom stále zháňali robotu, takže sme boli všetci doma. Boris išiel na pohovor do warehousu (skladu), čo sa nakonie ukázalo ako interview s HR-istom a opäť si nebol istý. Medzitým sme s Dušanom „zrecyklovali“ náš domáci bodrel  a zašli sme do home depotu vrátiť plechovky, krabice od mlieka a fľašky – sklenené i plastové. Home depot je sklad recyklovateľného materiálu, ktorý smrdel po pive a videli sme tam podivuhodné existencie, ktoré si zarobia pár dolárov, čo je skvelé! Plus v meste nie je border, opäť výhoda. My sme dostali späť  takmer 13 dolárov (za odpadky), ktoré išli do nášho „domáceho“ rozpočtu, takže mega! Večer sme chceli odtestovať basketbalovú loptu, čo som dostal, tak sme nabrali smer Talisman, čo je v meste obrovská hala s megaveľkým fitness centrom, plochami na športy, bazénmi, bežeckou dráhou a neviem čím ešte všetkým. Jednorazový vstup je 13 CAD, no ihrisko mali rezervované volejbalisti a ďalšie časti boli rovnako obsadené, takže sme sa otočili a išli pekne naspäť domov.  Naše športové úmysly ostali neoblomné, tak sme sa dali do športového a nabrali smer výťah a fitko, kde sme si dali trochu do tela a vypotili prebytočného bacila. Svalovica povolila, tak som tomu zas trochu naložil.

Streda bola opäť voľná, spal som takmer do obeda, na čo som bol pekne naštvaný! Waste of time, strata času, ako by povedala Julča či Samko z Telekomu, musím chodiť spať skôr a vstávať skôr. Chalani si medzitým našli prácu na stavbe domu u preveľmi zvláštneho hipisáckeho Ježiša bez mobilu, ktorý ich vzal nakúpiť pracovné opasky s náradím a hneď v ten deň si dali 11 hodín roboty! Žiadna sranda. Ja som dal skype s rodičmi, pokecali sme čo nové  a ako každú stredu som sa pustil do kuchyne.  Najskôr všetko popratať a dnešné menú obsiahlo jednoduché kura na šťave s cestovinou. Z mrazničky som vybral 6 celých stehien, dal ich na polovice. Tie podusil na cibuľke a červenej paprike, dochutil bujónom a nechal vo vlastnej šťave. Celý recept je fakt easy, pretože následne sa pridá voda na dusenie, rasca, soľ, korenie a dve papriky a paradajky. Celé som to nechal vyvariť a omáčku som zredukoval asi o pätinu, no stále pozor, aby sa mi stehná nerozvarili. Na záver som omáčku zahustil trochou múky a olalá, jedlo hotové. Tentokrát sa musím priznať, že to bolo skutočne fantastické! Samozrejme, nebol by som to ja, keby som nepiekol domáci chlieb, poučil som sa z minulých pokusov a teraz som robil iba jeden bochník, ultimátny pokus. Dal som tomu čas, srdce, trpezlivosť a celú kuchyňu a nakoniec sa mi vydaril krásavec. Za všetko Vám ho ukážem na pár fotkách, škoda zbytočných slov. Tento fešák aj Miške chutil, takže ho skúsim urobiť aj budúci týždeň.

Štvrtok mi začal dlhý týždeň (v zmysle navýšenia hodín), takže som naklusal na 11tu do práce a pekne si odmakal obedy aj večere. Šéf zatiaľ nikoho neprijal, takže si viacmenej všetky prípravy robím sám a naprik tomu, že dosť vecí mi na prípravu chýbalo deň som s gráciou zvládol a po desiatich hodinách v práci s úsmevom za Mišiakom. V reštaurácii sa postupne zaúčam do ďalších jedál ako i pizze, takže môžem povedať, že mi cross-training (zaúčanie na iných pracoviskách)začal.

Piatok sme dostali výplatu, celkom fajne. Čo je však dôležitejšie, v práci som opäť išiel na nadčas, krásne dve hodinky naviac som mákol a o jedenástej som frčal domov. S Miškou sme trochu pokecali a ľahli do postele, keďže v sobotu sme pracovali (aj chalani – Ježiš šéf chcel dom do nedele dokončiť). Sobota sa niesla v pozitívnom duchu, keďže nás večer čakal zápas NHL. Flames hostili diablov z New Jersey a českou enklávou – Jágr, Eliáš, Havlát a Židlický. Z práce ma pustili o hodinu a pol skôr, čomu som bol veľmi vďačný a s Miškou sme sa stretli na štadióne. Krásna aréna, nie o moc väčšia ako v Bratislave, no bola plnka. Hra bola najprv v rukách Američanov a 3,5 minúty pred koncom viedli 2:4. Flames odvolali brankára a stalo sa nevídané, do konca sa im podarilo vyrovnať, remízový gól padol 5 sekúnd pred koncom, skvelý finish. Predĺženie bolo aktívne so šancami, no oba tímy podržali brankári a nasledovali trestné strieľania, ktoré v štvrtej sérii rozhodol Havlát v prospech domácich plameňov. Hala silno povzbudzovala! Po zápase sme čakali asi s tuctom fanúšikov na hostí, nakoľko zopár Čechov chcelo podpis od menovaných hráčov z New Jersey. Tí si to však namierili priamo do busu a vykašľali sa aj na tých málo fanúšikov, ktorí ich s veľkou túžbou očakávali. Toto bolo dosť veľké sklamanie. Inak perfektný večer.

Nedeľa. Zaspal som. Zobudila ma až Miška o 10:36 a to som mal byť o 11:00 nastúpený a prezlečený v robote. Táááák iba rýchla sprcha, pohár vody a láskavosť od Mišiaka, ktorá ma odviezla do práce, za čo má u mňa veľké ďakujem. Toto bol zaujímavý deň, nakoľko sme boli iba traja až do piatej a z toho iba Walter, teda človek celkovo zaučený. Ja som robil na všetkých frontoch, prípravy, šaláty, pizze, všetko tak na 50%, lebo sa to nedalo stihnúť. Po piatej, keď prišli Andy s Mitchom na večernú šichtu som mal konečne trochu pokoj a mohol som dokončiť začaté práce. Večere bol slušný biznis, tak som potiahol o hodinku dlhšie a domov som si urobil skvelú Andyho pastu s krevetami, cherry paradajkami, rukolou, kaparami, cesnakom, cibuľou a bielym vínom. Exkluzivitka! K tomu Miška na večer urobila overený receptík, špagety s paradajkami, olivami a cesnakom, takže sme mali parádnu večeru. Chalani sa rozhodli pre Star wars maratón, tak sme pozreli jeden z dielov a išli pekne do hajan. Bol to zvláštny a zaujímavý týždeň, teším sa čo prinesie ďalší!