9.týždeň v Calgary (10.-16.11.2014) - Zmena je život! Alebo nie?

Život človeka je nevyspytateľný. V každom veku, v každej krajine a mení sa aj keď máte plány. To je na ňom pekné. Všetky možnosti, ktoré sú Vám ponúknuté, všetky možné zvraty a zmeny, ktoré sa k človeku dostanú formujú jeho život. Častokrát sa mení život jednoduchým rozhodnutím, ktoré však postupom času naberie obrátky. Tak ako sa to hovorí o teórii snehovej vločky, ktorá sa postupne nabaľuje až je z nej veľká snehová guľa. A vždy to začína niečím malým, jednoduchým. Bacha, nie však vždy. Život je pekný, pretože nie je nudný a jednotvárny!

Snažím sa každú zmenu, ktorú v živote urobím vnímať pozitívne. Tohto sa držím od skončenia školy, cez rozhodnutie vycestovať do Kanady, cez príchod do Calgary až do dnešného dňa. Tento týždeň som urobil ďalšiu významnú zmenu, ktorá však nastala po slede udalostí. Správnosť, respektíve prospešnosť tohto rozhodnutia sa ukáže myslím v najbližších ôsmych týždňoch a po Vianociach sa ukáže čo ďalej.

Pondelok by sa dal charakterizovať ako prvý zimný deň novej (zimnej) sezóny. Teplota sa celý deň pohybovala pod -15 stupňov Celzia. Okolo obeda som sa pustil do bytu, podlahy, toaleta, WC, všetko bolo pekne poupratované. Minulý piatok som dostal výplatu, takže dnes som cestou do práce hodil do banky šek a požiadal o preplatenie. Fešák, asi homosexuál, za okienkom mi povedal, že som mu mal doniesť výplatnú pásku, aby mi ho mohol preplatiť hneď, no keďže som nemal pásku, sumu mi banka zadrží na 4 pracovné dni a až potom mi ju sprístupnia na používanie. Toto je trochu čudné, asi kontrolujú či sú peniaze kryté alebo nie. Zima vonku bola dosť vtieravá a podobné teploty sa majú držať až do nedele. Človek má po chvíli vonku pocit, že mu nefunguje tvár a hovorí trochu retardovane! A to mi kolega Andy povedal, že mám počkať kým bude vonku -35, to je vraj riadne vtieravá zima, ktorá lezie pod kožu. Pri takejto zime sú topánky na slovenské zimy (a kupované na SVK) nepostačujúce. Miška to už zistila a mapovala terén ponuky zimných topánok, no narazila na rovnaký problém ako ja pri snahe o kúpu basketbalových tenisiek - doručenie do Kanady! Buď je shipping veľmi drahý, alebo nedoručujú do Kanady vôbec. Človek by si pomyslel, že medzi USA a Kanadou veľký rozdiel nebude, no to som sa veľmi mýlil.

Utorok a stredu som mal klasicky voľno, tentokrát spolu s chalanmi, nakoľko pri teplotách vonku sa ťažko pracuje (ukázalo sa nakoniec, že boli obaja celý týždeň doma – našli si dobrovoľnícky job – cez víkend sa konal európsky filmový festival, tak tam boli trhať lístky a dostali nejaké tie vstupy zadarmo). Bol som na skype, pre zmenu so starou mamou, ktorú som sa krvopotne snažil presvedčiť, že to tu nie je Osvienčim, ani hladová dolina, ani nerobím v bani. Presvedčiť starého človeka, aby uveril je asi ako presvedčiť starých rodičov pri návšteve, že nie ste hladní. Stále si hľadám basketbalové tenisky, buď cena alebo doručenie je zakaždým problém. Smutne skoro som zistil, že USA je asi o tretinu/štvrtinu lacnejšie ako Kanada – vo všetkom, od potravín po oblečenie a elektroniku.

Večer sme sa vydali na nákup –potraviny a športové potreby, tak sme zamierili na severo-východ mesta, kde boli pokope dve obchodné centrá a kopy malých obchodov. Skutočne to bolo obrovské a mal som pocit, že my traja sme tam jediní pešo (v mraze a do toho aj snežilo). Obehol som športové obchody a nakoniec som sa aj na odporučenie Mišky rozhodol pre kúpu takých basket tenisiek, čo sa mi páčia – tie boli samozrejme z tých najdrahších. Rozpočet som prekročil o 50 CAD-ov, no už som stratil nervy a urobil si radosť bez ohľadu na cenu. Dva týždňe som sa snažil ušetriť a poslať si to z Ameriky a stále nie a nie, tak to nakoniec dopadlo priamou kúpu, na ktorú sme dostali 10% zľavu. Chalani chcú ísť cez víkend na otvorenie sezóny lyžovať do Banffu, tak tí kúpili okuliare a helmy (Borko aj nohavice). Na záver sme zbehli do Superstoru a nakúpili malú zásobu potravín do chladničky na najbližšie obdobie.

Nike Zoom Soldier VIII - tenisky, ktoré mi Miška podarovala

Streda, voľníčko – s chlapcami sme boli na malej vyhliadke, z ktorej ponúknem fotku centra mesta zaliateho slnkom. Krása. Streda však bola mojím ďalším kuchárskym dňom. Na menú som si vymyslel pečenú kačicu, domácu knedľu, kyslú kapustu (rozsekalo ma, keď som po rozbalení kačice uvidel, že jej chýba jedno celé stehno -  na obale som potom našiel napísané, že kačici môžu chýbať časti tela!!!) . K tomu som sa rozhodol pre ľahkú francúzsku cibuľovú polievku. Aby toho nebolo málo, kúpil som špeciálnu múku na chlieb a piekol som aj dva bochníky chleba. Všetko sa podarilo na výbornú, domáca knedľa robená po prvýkrát – fantázia. Mrzelo ma jedine to, že do chlebov som nedal soľ, tak boli trochu „neslané“, čo už človek sa učí na vlastných chybách. Miške chutilo, čomu som sa veľmi tešil. Stále chodí domov z práce unavená, tak aspoň takto sa ju snažím rozveseliť a trochu potešiť. Večer sme s chalanmi dostali užasnú myšlienku a to zahrať CS po sieti. Counter Strike 1.6. Ani jeden z nás to nerozbehal, tak sme skúsili Far Cry 2, a trvalo nám to celé „iba“ tri hodiny, kým sme dali prvú hru. Mastili sme do pol štvrtej rána, proste sen každého nadšenca!

Pečená jednonohá kačica, parená knedľa a dusená kyslá kapusta

Francúzska cibuľová polievka - ideálne zapečená s bagetou a kvalitným syrom

Štvrtok. Deň, zmeny, deň, kvôli ktorému som písal prvé riadky. Štvrtok som sa rozhodol oznámiť výpoveď. Ráno som šefovi Keenovi potvrdil môj nástup do steakhousu  a rozhodnutý som naklusal do práce. Ešte predtým som však bol prvýkrát v našom domov

om fitku, dal som si trochu do tela, otestoval stroje. Na raňajky/obed som ohrial polievku a urobil rýchly ham&eggs, no keďže (ako to mám vo zvyku) som nestíhal, tak som nedojedol a s plným bruchom frčal do práce, aby som o dvanástej stál pripravený na pracovné povinnosti. Dávanie výpovede nie je moja komfortná zóna a bolo to na mne vidieť hneď od začiatku, že sa niečo so mnou deje. Po obedoch prišiel ten moment, povedal som šéfovi, že končím. Stalo sa neočakávané. Grant mi povedal, že končia dvaja ďalší kuchári a nezvládne odchod troch zaučených ľudí, najmä tesne pred Vianocami. Doslova ma uprosil, aby som moje rozhodnutie premyslel. Presne viem, že Grant a kolektív boli dva faktory, pre ktoré som odísť nechcel. Peniaze boli faktor odchodu. Na to šéf prižmúril oko a okamžite dorovnal ponuku Keena, dokonca ju prevýšil a sľúbil mi, že mi dá viac hodín. Pokúsil som sa kuť železo, kým bolo horúce a navrhol som mu, že chcem mať nejaký ten víkend voľný, aby som ho mohol stráviť s Miškou. S tým okamžite súhlasil. Potom sme mali dlhú, asi polhodinovú konštruktívnu debatu a nakoniec (pri porovnaní mojich skillov, faktorov, prostredí) usúdil, že bude lepšie zostať a pomohol som Grantovi a sľúbil mu, že ostávam. Myslím, že sa mu uľavilo a v ten deň mi dvakrát podal ruku, čo sa mi nestalo ani raz od nástupu do práce. Som rozhodnutý počkať do Vianoc a uvidím, čo bude ďalej. Takže ostávam so zvyškom partie v Bocce. Bude nás o dvoch menej, sám som zvedavý ako sa to celé vyvinie, hlavne s tými voľnými víkendami. Tento deň skončil Tyler, 30 ročný chalan, ktorý mi dal fakt veľa tipov a rád čo ako robiť. Držím mu palce!

Víkend ubehol ako voda, biznis bol, čo je super. Piatok, sobotu i nedeľu som išiel na „desinku“ (10:00 nástup do práce), porobil si svoje, povyhadzoval objednávky, pripravil všetko potrebné na večere, aby všetko bolo v poriadku a o šiestej sa pobral domov. Nedeľa však stojí za zmienku. Skončil Seamus, chalan z mojej protišichty, druhý z končiacich kuchárov. Okrem toho nastal deň mojich 27. narodenín.  Keď som prišiel domov, čakalo ma krásne prekvapenie. Miška s chlapcami urobili obložené misy a vyzerali v skutku nádherne. Tak sme si všetci sadli a spoločne sa najedli. Na oslavu som kúpil Kapitána, 8 pív a Pepsi, nejaké chipsy a bolo perfektne. Vypili sme, pokecali sme, biliard bol tiež. Akcia skončila asi o polnoci, kedy sme padli únavou spoločensky unavených. Ozaj, aby som nezabudol – dostal som krásne dary, od Mišky tenisky na basketbal a krásnu koženú peňaženku značky Fossil a Dušan s Borisom mi podarovali outdoor street basketbalovú loptu a fľašu kanadského rumu! Mám ich všetkých veľmi rád! Ako sa tento týždeň bujaro skončil, tak sa ďalší plano začal a pondelok ráno nám ukázal, že už nie sme najmladší!

Na záver ešte pripájam pár fotiek do Mišky, z cesty na jeden dom, piatok, ranné svitanie a výhľad. Viac fotiek neurobila, moje baterky už nie sú najmladšie.