8. týždeň (3.-9.11.2014)

Pocity radosti a zadosťučinenia ma neustále napĺňajú. Nie je to veta vyslovená sarkazmom, ale jednoducho povedaná pravda. Som tu šťastný, no neviem povedať prečo. Som tu s dvomi z mojich najlepších priateľov, je tu so mnou Miška. Všetci máme robotu, žijeme si asi trochu nad pomery, najmä bývaním, ale inak sme stále našinci, najmä čo sa týka životného štýlu.

Začať obratom do minulosti, to je to čo mi napadlo. Pred tromi mesiacmi som chcel a sníval o tom byť, šéfkuchár, mať svoj podnik a v kúsku srdca som si myslel a predpokladal, že Kanada a Calgary mi tento sen splní. Nespnila a v blízkej budúcnosti ani nesplní, čo však nevylučuje ďalekú budúcnosť. Kanada však urobila, či dovolila urobiť čosi iné. Otvorila mi oči, ukázala mi biznis v pravej podstate a to tu nie som ani tak dlho. Viem, že čo chcem je, a to zdôrazňujem, v ideálnom prípade zarábať na seba, nech to je hocijakým spôsobom. Taktiež viem, že nemám na to mať svoj podnik, zhorel by som veľmi rýchlo. Rúžové okuliare sú dávno preč.  S Miškou, Dušanom a Borisom spoznávame svet z jeho inej stránky, to nám už niekto nevezme a ešte nás pár mesiacov spoznávania čaká. Mňa ako kuchára robota stále baví a to pokladám za dôležité, stále sa učím a stále sa chcem a mienim posúvať vpred. 

Často myslím na kamarátov v Žiari, Mareka, Cistiho, Kuňa, Paliho, úsmev mi často prináša pomyslenie a pekné spomienky na kolegov v Deutsche Telekom v BA, Julču, Lucku, Samka, Kňouricu, Andreja, Kamila a môj bývalý tím, Lucku a Maťku. Malinka, Maro, chalani a baby z politológie z BA, s tými by tiež bolo o čom debatovať. Ani si neviete predstaviť, ako rád by som si nimi dal kávu a podebatoval. Iste, sociálne siete fungujú, ale pre mňa ani nie, nemám ich rád, najradšej by som s nimi všetkými osobne sadol a debatoval, pil, žil. Nežijem však v minulosti,  napriek predošlým riadkom, snažím sa pozerať vpred a viem, že s kamarátmi a priateľmi sa čoskoro stretnem.

Poďme však na dianie v Calgary. Je začiatok novembra a počasie stále hlási príjemné teploty, do 10 stupňov a nočné okolo nuly a vyššie, takže pohodička. Robota sa pomaly nesie v statuse quo, teda zmeny mám od druhého týždňa v práci rovnaké. Tak tomu bolo aj ďalší pondelok, do práce mal ísť na piatu. Využil som prázdny byt a pozametal som a vytrel podlahy, keďže tu bol bodrel. Nemožno sa tomu ani čo čudovať, žijeme tu štyria + na stavbe oproti našej bytovke sa stavia, čo znásobuje množstvo prachu a bordelu v byte. Anyway, porobil som čo bolo treba a o pol piatej som sa vydal do práce. V Bocce bol klídek, o desiatej sme ostali traja kuchári a začali pratať, upratovať, baliť. Pred jedenástou prišiel jeden pár, pán bol sous chef z miestnej reštaurácie a kúpil nám všetkým trom po pive, takže som niesol domov plechovku Pilsnera, čo ma potešilo! Mal som naplánovaných iba 6 hodín, no trochu sa to pretiahlo a bol som takmer 7, čo je aj tak málo.

Utorok a stredu som mal tradične voľno, oba dni som bol na skype s mamkou, oba dni takmer po tri hodiny, takže sme predebatovali všetko možné. Som rád, že sme takto v kontakte a nie cez maily, ktoré sú časovo náročné a nemôžu obsiahnuť toľko čo skype rozhovor. Varil som kotlíkový guláš, ktorý sa vydaril až na to, že mám „rímsky kmín“ a nie obyčajnú rascu, takže kmín tomu dodal o čosi zvláštnejšiu arómu, no ako inak, celý sme ho zjedli. Vôbec teda nebol zlý, trochu iný, ale skvelý. Aby som však mohol variť guláš, musel som ísť zohnať hrnce, takže moja ceste smerovala do Target-u (hypermarket so všetkým) a kúpil som 7 litrový hrniec na polievku a 5 litrovú vyššiu panvicu s pokrievkou, takže kuchyňa je ako tak vybavená. V stredu večer, čo bola prvá streda v mesiaci, Slováci v Calgary ako každý mesiac zorganizovalo stretko Čechov a Slovákov v meste, tak sme sa tam s Miškou išli pozrieť, pobudli sme asi hodinu a pol, vypili sme dve české originál čapované Plzničky, zoznámili sa s pár ľuďmi a išli domkov.

Na moje veľké prekvapenie mi volal chef Keen zo steakhousu  Hy’s, s otázkou či mám záujem stále pracovať v jeho podniku. Po uvažovaní som sa rozhodol jeho ponuku vo štvrtok ráno prijať. Podnik bude mať trojnásobonú kapacitu ako Bocce, teda 250 ľudí a bude otvorený pracovné dni od 11-11tej a cez víkendy iba na večere. Brány nového podniku sa otvoria 1. Decembra a nástup na tréning je 20.11.2014. Ponuku som teda prijal, no už teraz viem, že sa mi z Bocce bude odchádzať veľmi ťažko, keďže je tu fakt skvelý kolektív, mimoriadne v pohode chef Grandt a aj kolegyne ujdú. K tomu, už veľa vecí viem sám robiť, takže sa čoraz ďalej menej pýtam, proste zabehávam sa do koľají podniku. Na druhej strene však o sebe viem, že ak by som ponuku Keen-a nevzal, vyčítal by som si to, že som to nevyskúšal. Takže teda pôjdem do toho!

Z Mišiaka je už skúsená šoférka, už si čo to najazdila, pomaly to tu pozná a už jazdí bez nervozity, čomu sa veľmi teším. Stále však očakávame zimu a aké podmienky prinesie Miške a tunajším šoférom. Larisa dala Miške pridané, čo je taktiež potešujúca okolnosť, takže odteraz budem doma a Miška bude na mňa robiť a budeme milionári! Iba srandujem, tešíme sa aj z malého pridania na plate.

Víkend sa priblížil a chalanom šéfino povedal, že to bude ich posledný deň, napriek tomu, že vonku bolo  a je relatívne pekné počasie. Pre Duška a Borka to znamená jednu a jedinú vec, hľadanie novej práce. Obaja už dlho pilne zháňajú, takže im držím/e palce. Nevídane, išli do práce aj v sobotu, lebo sa asi akosi našla, takže sme si to odrobili. Miška sa po dlhom týždni poriadne vyspala, oba víkendové dni, bola tiež na skype s rodinkou a proste pohoda, oddych a klídek.

V sobotu večer sme koketovali s myšlienkou na cestu na pivečko a navrhol som ísť na voďárko do podniku v centre, chalani súhlasili, no najprv sme sa išli pozrieť do vedľajšieho podniku, kde mala mať vystúpenie impro hip hop skupina, no stihli sme len jej koniec. Podnik sa volal KOI (Dáška, ty určite budeš vediet!), dali sme jedno orosené a išli vedľa do Café Med, kde asi Turci prevádzkujú podnik, kde ponúkajú vodné fajky, arabské jedlá, čaje, žiadny alkohol. V podniku bola plnka, tak sme asi  10 minút čakali na usadenie a dali sme si mätové voďárko (ach tá príjemná spomienka na žiarske mladé roky a vysedávanie pri dvojzálevovom čaji pre dvoch na rohu v čajovni!). Bolo to super, fajka bola senzačná, dali sme si: Dušan – Piňakoládu (áno, neviem ako sa to píše), Borko – čokoládový miečny koktail a ja som vyskúšal limetkovú margaritu. Ešte raz opakujem, NEALKO! Bolo to fajné, ľadové osvieženie. Skvelý zážitok, Miška bola unavená, tak ostala domka, no my keď sme sa vydali na cestu domov, na naše veľké prekvapenie bola snehová búrka a dá sa povedať, že od tohto dátumu začala zima, a to poriadna. Snežilo až do nedele a odvtedy sa doposiaľ teplota nezdvihla nad nulu. Zima prišla, zo dňa na deň a v pondelok po ceste do práce sa ručička teplomera nepohla nad -15 stupňov Celzia. Ďalší týždeň začína a s ním mrazivé teploty, ale i nové zážitky!