7. týždeň (27.-2.11.2014)

Máme tu ďalší týždeň a po mojej minulotýždňovej filozofickej úvahe sa vraciam k ďalšiemu týždňu v Kanade, ktorý načne november. Napriek tomu, že posledných pár dní naznačovalo, že zima skutočne začína, ešte nepocitujeme jej drastický príchod, iba jemné "hladkanie".  Je to skutočne tak, no začína pomalšie ako by som očakával, po niekoľkých mínusových teplotách sa ručička teplomera na konci októbra vyšplhala k 10 stupňom Celzia. Zimnú bundu už všetci nosíme, no ešte nemrzne. Napriek našej „ výzbroji“ je stále vidieť niektorých Kanaďanov v krátkom tričku a kraťasoch, takže si ešte musíme zvykať.  Je čas vrhnúť sa na to a povedať Vám, milí priatelia ako sa máme v tejto našej nádhernej Kanade!

Stále makám v reštike na 4street – Bocce, stále skvele varíme!  Pondelok som naklusal do práce na piatu a makať som mal do záverečnej, čo sa na 15 minút potvrdilo. Ihneď po príchode ma zaúlohovali a poslali ma urobiť jeden z dezertov – citrónový puding. Urobil som ho geniálny! Však treba si aj trochu ego poškrabkať, no nie? Pondelok večere neboli nič moc a od desiatej sme ostali iba dvaja na šichte. Moc biznisu nebolo, max zopár pizze. Čo ma však trápilo, bolo, že nebolo nechystané nič do zásoby, takže okamžite po pudingu som behal dopredu a dozadu a umýval šalát, ktorý nebol pripravený, takže to nešlo ako masle. Inak pohodička, takže sme urobili, čo sa potrebovalo, všetko  sme poupratovali a pred jednou ráno som vypadol domov.

Utorok a stredu som mal voľno (takto to bude asi nastálo). V utorok sme s Miškou obehli, čo sme potrebovali a v stredu sme zbehli do Value Village, čo je ekvivalent amerického Rossu, čo znamená lacné veci – našim primárnym cieľom bolo kúpiť  si kostým na Halloween, ktorý vyšiel tento rok na piatok. Táto súhra predznamenávala množstvo opitých ľudí. Vo Value Village bolo množstvo ľudí, ktorí chceli zohnať lacný kostým na poslednú chvíľu a tak to tam aj vyzeralo. Ceny išli od pár CAD za doplnky až po desiatky dolárov za celé masky. Výber nebol veľký a náš rozpočet nebol neobmedzený. Po prehliadke sme sa rozhodli ísť EKO štýlom (veľa muziky za málo peňazí) a Miška si kúpila šaty geiše a ja kaki nohavice, tričko, parochňu, umelé doplnky, jednu záclonu a farby s tým, že so seba urobím Mela Gibsona v legendárnom Statočnom srdci.

V práci bolo štvrtok/piatok neštandardne všetko v poriadku, už mám pocit, že niečo viem, nemusím sa na všetko pýtať. Urobil som Cezar dressing (žiaľ bez atričokov), ale zmákol som to. Po práci u nás už bolo otvorené pivko, ja som mal ešte Kapitána a k nemu som kúpil Coronu, takže party mohla začať. Môžem povedať, že to bola Dášina rozlúčková oslava, nakoľko jej skončila stáž a v pondelok ráno mala cestu do Viedne. Kolegom urobila bublaninu, pochvaľovali si a piatok sme to trochu roztočili. Ja som zo seba urobil Viliam Wallace-a, Miška sa obliekla ako gejša (povedala, že je prirodzene bledá, takže nemusí mať make-up) hehe a chalani situáciu trochu podcenili. Zachránila ich naša pani doktorka, ktorá vymyslela jednoduché riešenie – kúpila biele tričká a čiernu pásku a spoločne vymysleli trojitý kostým – stali sa dominom. Popili sme a išli do baru (vybrala ho Dáša, mala tam byť doktorská párty) a keďže Dáška mala svoju kartičku z nemocnice, predbehli sme sa a dostali sa dnu zadarmo, čo bolo fakt mega super! Klub bol plný ľudí, dali sme pivko, pár Morganov a keďže chalani a ja sme v sobotu pracovali, nadránom sme sa pobrali domov. Skvelá párty, skvelí ľudia, dokonca sme stretli susedov, suseda bola Harry Potter!

Tu sme na Halloween - (ja a.k.a. Vili Wallaca, Miška ako gejša a Dáša, Boris a Dušan ako domino)

Kostým za 30 CAD, eko nie? :)

Fešáci sme

trojkostým - domino + dušanov rukáv 

Halloween je americký sviatok, čo je bez debaty, veľká príležitosť na biznis. Všetko tu tomu podliehalo, obchody v meste, výklady, domy. Netopiere, tekvice, falošné pavičiny, veľa sladkostí. Doknca aj ja som kúpil sladkosti, hlavne cukríky, za 20 CAD, ak by prišli deti klopať na dvere. Smutné, že žiadne neprišli, takže teraz niekto musí zjesť tašku plnú sladkosotí a ja to nebudem! Musím povedať, že tento „sviatok“ tu všetci veľmi prežívajú a míňajú veľké peniaze za masky. Je to tu nepochybne veľký biznis a aj Miška potvrdila, že veľa domov bolo tematicky vyzdobených a veľmi krásnych. U nás Dáška vyrezala strašidelnú tekvicu, ktorá nám svietila na balkóne.  

V sobotu ráno sa prejavili účinky kombinácie piva a rumu, cesta do práce bola namáhavá, ale osviežujúca. Počasie hlásilo prehánky na celý deň, čo sa potvrdilo a pred obedom začalo nádherne snežiť, pomaličky a veľké vločky. Mal som pocit, že sú Vianoce, pohľad na ulicu bol prenádherný. Po obede sa však sneh zmenil na zmes snehu a dažďa a ostalo veľmi vlhko a snežilo celý deň, noc a polku nedele. Robota bola cez víkend skvelá, ľudí akurát, bolo čo robiť, snežilo, proste almázia. Začal sa november a moje narodeniny sa nebezpečne priblížili. Síce starnem, ale kvalita ide hore, som ako dobré vínko! 

Pre Dášku bola nedeľa posledný deň u nás, dlho sa uvažovalo ako ju dopraviť na letisku, najprv mala ísť Miška, no tej Larisa vyčíta pomaly každý najazdený kilometer, busom X-hodín dopredu sa Dáše ísť nechcelo, takže sa rozhodla pre taxík, čo bolo podľa mňa najlepšie rozhodnutie.  Večer sme sa rozlúčili, zapriali Dáške veľa úspechov a verím, že sa ešte uvidíme. Dáška bola príjemným spoločníkom, aj vypila, aj porobila, aj poradila, skvelé dievča a prajem jej len a len úspechy.